Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti

Naša kapela má práve dvadsať rokov. Zistila som to len náhodou, pretože sme si raz dávno všetci prisahali, že žiadne jubilejné koncerty nebudeme nikdy mať, lebo je to nechutné. Dvadsať rokov, to už je dospelý zver. Už má vcelku koordinované pohyby a už ju môžeme len tak zľahka naťukávať a púšťať na výlety. Už vie aj stratiť hlavu a nenabúrať v prvej zákrute. A ak jej doprajeme kvalitnú duševnú stravu, a nie len prvoplánové seno, s chuťou sa pustí do dlhého cvalu pre radosť nás všetkých. Niekedy nás dokonca sama prekvapí a my od radosti krútime hlavami, pretože na tom máme už len pramalú zásluhu.

V takých chvíľach sa leskne na slnku jej napätá koža a ona pyšne pohadzuje hrivou. Ale vie aj kopnúť. A pekne štrajkovať. Alebo len tupo stáť na mieste a prežúvať. Kým to robí doma za ohrádkou, dobre. Vtedy potrebuje čas a my to vieme. Nesúrime ju už. Má za sebou všetko možné. Od ťažkého detstva s rozhádanými rodičmi až po rozkošatenú rodinnú idylku. Aj divokú pubertu plnú vznešených ideálov a najvyšších ambícií, aj túžbu postaviť vlastný dom na zelenej lúke. Vďaka tomu stále žije. Také sny si treba naplniť, aj keby ten dom mal o pár rokov spadnúť alebo byť zbúraný. A je tu plno spomienok. Na niektoré veci sa nezabúda a ani by sa nemalo. Vidím to presne: Sedíme po koncerte vo foyeri krčmy,  básnik Jirka Olič vyfukuje dym zo svojej „viržinky“, jedno ucho k nebu, druhé k zemi, načúva mojím splínom a komentuje ich s humorom a s pravým básnickým porozumením. Vravím mu práve, celá nešťastná: „Všetci nám nadávajú, že hráme čaptavo.“ Jirka Olič je skutočný náčelník a šaman. Zaostrí zo svojej  nekonečnej meditácie a zapikuje ako sokolík vysoko nad poľom. Jediná myš pravdy toho večera skončí priamo predo mnou v jeho zobáku: „Len si ju pekne strážte, tú vašu čaptavosť! Len si ju opatrujte. Snaha o dokonalosť je cesta do pekla!“ Milý Jirko, nech sa ti darí, nech si kdekoľvek! Tvoje slová mi aj dnes žiaria doďaleka, jasným svetlom, ostrým ako britva. Vďaka ti!

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite