Očami Doroty Nvotovej

Nech nikto, ale naozaj nikto, nemá ničiu krv na rukách. Zrušme čiary, alebo im aspoň nedávajme taký význam. Zrušme aj čiary, ktoré nám prezentovala cirkev, politici, zlá výchova. Nie sú zlí a nie sú dobrí, nie sú heterosexuáli a homosexuáli. Sme iba ľudia, ktorí žijú na jednej planéte. Bodka. To, čo sa deje v rámci „ochrany rodiny” na Slovensku, ma veľmi trápi. Moji krajania sa opäť zaoberajú nejakou nenávisťou, nejakou formou neznášanlivosti a chcú vytvárať neslobodu. Nie politici, ľudia. Približne 10 percent týchto ľudí (tak ako aj desať percent zvierat), sú homosexuáli. Normálni ľudia ako my, žiadne zvery, zmutovaný poškodený homo sapiens, žiadni zvrhlíci...sú to ľudia, ktorí sa tak narodili a aj tak zomrú. Môžeme im pomôcť, aby sa medzi nami cítili ako rovnocenní ľudia, ktorými aj sú, a môžeme im to aj poriadne sťažiť...pre nič iné, len pre strach z neznáma, z nenormálnosti, strach z prežitia ľudskej rasy? Prečo vlastne? Ruku na srdce, koľko nefunkčných manželstiev každý poznáme, kde sú deti vystavené hádkam, plačom, bitkám, potom rozvodom a súdom a sklamaniu a osamelosti? Kto, aký zákon, aká aliancia chráni tieto deti? Berieme to tak, že je to proste život, tak funguje a také má fázy. Žiaľ. Sme nevzdelaní. Nevieme, že homosexuálom sa človek musí narodiť, nemôže sa ním stať. Myslíme si, že gejovia majú doma zvrhlé žúry a striedajú partnerov. Kedy vystúpime z tejto doby kamennej? Toto nie je o cirkvi, o štáte. Je to o nás, o našich hlavách a o bordeli v nich. Je to o našom strachu.  Ukrajina, Rusko, Palestína, Izrael. Nie je jedno, kde je čiara? Pozeráme sa na tú krv, na tie zverstvá, hovoríme si, to je strašné, čo sa deje vo svete, a potom vyjdeme na ulicu  
a podpíšeme neznášanlivú petíciu Aliancie za záchranu rodiny a zničenie tisícok duší. Ideme nakresliť do sveta čiaru ‒ ktorá možno nebude ofŕkaná krvou, ale zmáčaná slzami isto hej.