Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

USA/Rusko: volebný rok 2008

.časopis .týždeň vo svete

Američania aj Rusi si budú voliť prezidenta. Jedny i druhé voľby budú mať pre svet veľký význam. Jedny i druhé poskytnú materiál na analýzy aj špekulácie. Tu sa však podobnosti končia.

Američania aj Rusi si budú voliť prezidenta. Jedny i druhé voľby budú mať pre svet veľký význam. Jedny i druhé poskytnú materiál na analýzy aj špekulácie. Tu sa však podobnosti končia.


USA volia prakticky od 3. januára, keď sa v štáte Iowa začnú primárky Republikánskej strany i Demokratickej strany. V primárkach si republikáni i demokrati vyberú, koho za seba pošlú bojovať o Biely dom. Zatiaľ nie je nič celkom jasné. Krátko pred primárkami sa v Iowe priazeň republikánov sústredila na Micka Huckabeeho, demokrati aj tu favorizovali Hillary Clintonovú.

Nemusí to však znamenať, že Huckabee sa napokon stane protivníkom Clintonovej. Iowské primárky sú síce dôležité, viac ako o potenciáli kandidátov však vypovedajú o sile médií. Ponúkajú totiž prvú príležitosť, na ktorej sa analytici po mesiacoch predvolebného odhadovania „vyšantia“. Navyše, obe strany zvážia, proti akému rivalovi ich kandidát pôjde. A tak je dosť pravdepodobné, že ak sa kandidátkou demokratov stane Hillary Clinton, republikánov bude zastupovať Rudy Giuliani. Len on jej totiž môže konkurovať ráznosťou. A popri ľavicovej Hillary bude pôsobiť ešte pomerne pravicovo. Preto iowské primárky, kde Giuliani nefiguruje, nemusia byť preňho vôbec smerodajné.
Určí výsledok volieb aj nový kurz v americkej zahraničnej politike? Ak vezmeme dvojicu Hillary verzus Rudy ako finalistov, ich zahraničnopolitické názory nie sú príliš rozdielne. V prípade republikánskej administratívy sa však politika „zachovávania kurzu“ pre Irak potvrdí a prenesie do dlhšieho obdobia. Demokrati v Bielom dome by síce vojakov z Iraku nestiahli hneď, už kvôli voličom by však k tomuto cieľu smerovali rýchlejšie.
Kým v USA nie je celkom jasné nič, v Rusku je jasné skoro všetko. Vladimír Putin vo svojom rozlúčkovom prejave síce priamo prezidentské voľby nespomínal, každý však vie meno muža, ktorého odporúčal za svojho nástupcu. A tak, ak sa nič nezmení, bude novým ruským prezidentom terajší vicepremiér Dimitrij Medvedev, ktorého by podľa koncoročných prieskumov volilo takmer 80 percent ruských voličov. V takom prípade sa Vladimír Putin plánuje stať premiérom.
Zahraničná politika Ruska bude aj s tandemom Medvedeva/Putin zrejme čoraz agresívnejšia. Žeby sa práve Európa pri konfrontáciách s mocným Ruskom zobudila zo sna o svojej sebestačnosti a pokúsila sa hľadať spojenca za Atlantikom? Lenže USA dnes majú iné problémy a priority než silnejúci a čoraz nebezpečnejšie pôsobiaci Kremeľ. A to je pre Európu ťaživá správa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite