Irán získal do roku 2008 sebavedomie aj oprávnený pocit, že sankcie, ktoré by naň mohla uvaliť Bezpečnostná rada OSN pre jeho netransparentný nukleárny program, miznú v nedohľadne.
Spôsobila to americká správa tajných služieb, podľa ktorej Irán „s vysokým stupňom istoty“ zastavil svoj nukleárny zbrojný program v roku 2003. Tento odhad okamžite označili izraelské tajné služby za „fatálne chybný“ a vzbudil aj inde všeobecný údiv, lebo Irán sa zároveň nijako netají významným zvyšovaním počtu centrifúg v zariadení na obohacovanie uránu, pri čom sa naozaj nedá odlíšiť, či ide o prípravu štiepneho materiálu do bomby, alebo do palivových článkov reaktora. Irán teda bude takmer naisto aj v roku 2008 rozširovať svoj nukleárny program.
Odhad amerických spravodajských služieb významne znížil v roku 2008 pravdepodobnosť amerického úderu proti iránskym nukleárnym zariadeniam, čo zároveň zvýšilo riziko, že sa na niektoré ciele v Iráne pokúsi letecky zaútočiť už v tomto roku Izrael, ktorý sa cíti iránskym nukleárnym programom čoraz viac ohrozený. Tejto úvahe nahráva aj fakt, že už v septembri 2007 zaútočili izraelské stíhačky na vojenské zariadenie v Sýrii, kde zrejme zničili nukleárne zariadenia pravdepodobne prepašované zo Severnej Kórey.
Irán sa v roku 2008 tiež takmer naisto pokúsi zmariť akékoľvek dohody medzi Izraelom a Palestínčanmi prostredníctvom svojho vplyvu na libanonský Hizballáh, Hamas a palestínsky Islamský džihád. Bude sa aj naďalej snažiť destabilizovať situáciu na juhu Iraku prostredníctvom svojich agentov a vplyvu v šiítskej populácii. V samotnom Iráne však bude režim ajatolláhov aj naďalej strácať verejnú podporu.
V Iraku je v roku 2008 nádej na ďalšie znižovanie počtu teroristických útokov. Úspech novej americkej vojenskej stratégie sa už prejavil a na stranu demokratickej irackej vlády a amerických síl sa pridali aj kmeňoví vodcovia sunitov v kritických irackých provinciách, kde bolo doposiaľ najviac teroristických aktivít irackej odnože al-Káidy. Nervozitu džihádistov zo situácie v Iraku možno odčítať aj z toho, že s výzvami na ďalšie útoky v Iraku sa ozvali aj obaja vodcovia al-Káidy – Usama bin Ládin a Ajman al-Zawahírí. Môže to znamenať krátkodobý nárast samovražedných útokov, ale na skutočnú ofenzívu už asi nebude mať al-Káida v Iraku dosť síl. Rok 2008 môže však priniesť zmeny na severe Iraku, odkiaľ operujú smerom do Turecka sily teroristickej Kurdskej strany pracujúcich. Turecká armáda už frekventovane proti nim zasahuje na irackom území a situácia možno priživuje nádeje Kurdov na samostatný štát. Napriek týmto rizikám môže byť rok 2008 pre Irak lepším rokom ako tie predchádzajúce.
Spôsobila to americká správa tajných služieb, podľa ktorej Irán „s vysokým stupňom istoty“ zastavil svoj nukleárny zbrojný program v roku 2003. Tento odhad okamžite označili izraelské tajné služby za „fatálne chybný“ a vzbudil aj inde všeobecný údiv, lebo Irán sa zároveň nijako netají významným zvyšovaním počtu centrifúg v zariadení na obohacovanie uránu, pri čom sa naozaj nedá odlíšiť, či ide o prípravu štiepneho materiálu do bomby, alebo do palivových článkov reaktora. Irán teda bude takmer naisto aj v roku 2008 rozširovať svoj nukleárny program.
Odhad amerických spravodajských služieb významne znížil v roku 2008 pravdepodobnosť amerického úderu proti iránskym nukleárnym zariadeniam, čo zároveň zvýšilo riziko, že sa na niektoré ciele v Iráne pokúsi letecky zaútočiť už v tomto roku Izrael, ktorý sa cíti iránskym nukleárnym programom čoraz viac ohrozený. Tejto úvahe nahráva aj fakt, že už v septembri 2007 zaútočili izraelské stíhačky na vojenské zariadenie v Sýrii, kde zrejme zničili nukleárne zariadenia pravdepodobne prepašované zo Severnej Kórey.
Irán sa v roku 2008 tiež takmer naisto pokúsi zmariť akékoľvek dohody medzi Izraelom a Palestínčanmi prostredníctvom svojho vplyvu na libanonský Hizballáh, Hamas a palestínsky Islamský džihád. Bude sa aj naďalej snažiť destabilizovať situáciu na juhu Iraku prostredníctvom svojich agentov a vplyvu v šiítskej populácii. V samotnom Iráne však bude režim ajatolláhov aj naďalej strácať verejnú podporu.
V Iraku je v roku 2008 nádej na ďalšie znižovanie počtu teroristických útokov. Úspech novej americkej vojenskej stratégie sa už prejavil a na stranu demokratickej irackej vlády a amerických síl sa pridali aj kmeňoví vodcovia sunitov v kritických irackých provinciách, kde bolo doposiaľ najviac teroristických aktivít irackej odnože al-Káidy. Nervozitu džihádistov zo situácie v Iraku možno odčítať aj z toho, že s výzvami na ďalšie útoky v Iraku sa ozvali aj obaja vodcovia al-Káidy – Usama bin Ládin a Ajman al-Zawahírí. Môže to znamenať krátkodobý nárast samovražedných útokov, ale na skutočnú ofenzívu už asi nebude mať al-Káida v Iraku dosť síl. Rok 2008 môže však priniesť zmeny na severe Iraku, odkiaľ operujú smerom do Turecka sily teroristickej Kurdskej strany pracujúcich. Turecká armáda už frekventovane proti nim zasahuje na irackom území a situácia možno priživuje nádeje Kurdov na samostatný štát. Napriek týmto rizikám môže byť rok 2008 pre Irak lepším rokom ako tie predchádzajúce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.