Nedávno sme čítali, že v prvej päťstovke svetových univerzít nie je ani jedna slovenská. Nehovorím, že kritériá sú postavené presne a vôbec, že to je to najhoršie, čo nás mohlo stretnúť. Ale nepamätám sa, žeby u nás v médiách prebehla dlhdobejšia diskusia o tom, ako by malo vyzerať vysoké školstvo. Vo vzduchu visí ďalšia reforma Slovenskej akadémie vied. O jej podobe sa len šepká, ohrozené sa cítia najmä spoločenskovedné ústavy. Takisto sa nepodarilo zatiaľ presvedčiť dôležitých ľudí i spoločnosť, že tieto ústavy spolutvoria základ duchovnej stavby spoločnosti. O biede slovenského športu sa vedú v médiách diskusie častejšie, ale bez náznaku zmeny.
Ľudia sa nechcú ozvať aj zo strachu. Ako príklad uvádzam pracovníkov z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Tí, čo stáli na strane bývalého rektora Zasepu, dostali ako prví „ponuku“ odísť. To, že ľudia na školách, vedeckých pracoviskách či v cirkevných inštitúciách nechcú verejne hovoriť o problémoch, hovorí v prvom rade o elitách, ktoré sú na čele týchto inštitúcií. Títo ľudia, často priemerní, sa cítia ohrození, keď niekto narúša pokojný beh priemernosti. Je to ako za komunizmu. Vytvára sa šedá zóna slušných, stále ohrozených ľudí. Za komunizmu narúšali tento zabehnutý „pokoj“ disidenti. Ako to bude po 25 rokoch slobody?
Ľudia sa nechcú ozvať aj zo strachu. Ako príklad uvádzam pracovníkov z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Tí, čo stáli na strane bývalého rektora Zasepu, dostali ako prví „ponuku“ odísť. To, že ľudia na školách, vedeckých pracoviskách či v cirkevných inštitúciách nechcú verejne hovoriť o problémoch, hovorí v prvom rade o elitách, ktoré sú na čele týchto inštitúcií. Títo ľudia, často priemerní, sa cítia ohrození, keď niekto narúša pokojný beh priemernosti. Je to ako za komunizmu. Vytvára sa šedá zóna slušných, stále ohrozených ľudí. Za komunizmu narúšali tento zabehnutý „pokoj“ disidenti. Ako to bude po 25 rokoch slobody?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.