Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenskí hokejisti vyhrali nad Kazachstanom 4:3

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Niektoré veci sú všade na svete rovnaké. V iných farbách, tvaroch, končinách, ale ľudia majú krásnu vlastnosť prejavovať sa takmer rovnako, nech pochádzajú odhocikiaľ. Matka starajúca sa o dieťa ‒ ok, nemá kočík a cumeľ, ale má tú istú lásku, nehu a strach. Šofér autobusu, vždy rovnako dôležitý – v Indii či na Slovensku. Úradník jediaci svoj obed v kancli. Namyslený biznismen v aute so šoférom parkujúci v strede križovatky.

Mladí, pártychtiví ľudia – v osade na východnom Slovensku pod chabým svitom centrálnej pouličnej lampy, v modernom bratislavskom klube, v nepálskej horskej dedinke na námestíčku z udupanej hliny – vždy je to o tom istom. Svety sa nám zdajú rôzne, farebné, neuveriteľné, ale čím viac cestujem, tým menej rozdielov vidím. Napríklad opravári starých fotoaparátov. Tí sú tiež všade rovnakí. Na rozdiel od iných zmieňovaných príkladov, tu sa ani nedá odhadnúť, v akej ste krajine a akej národnosi je pán opravár.  Keby vás v spánku premiestnili rovno do tej malej kutice, voňajúcej starým železom a prachom, poobzerali by ste sa a mohli by ste byť hocikde. Canon, Nikon, Leica, Smena, Flexaret, Lubitel, Zenit, Olympus. Všade na svete rovnako. Za stolom, na ktorom je neuveriteľne dobre zorganizovaný neporiadok, pozostávajúci zo skrutiek, gumičiek a lepidiel, sedí prešedivený muž snedej pleti vo veku od 55 do 65 rokov. Na nose má okuliariky na čítanie, veľmi nízko posadené. Vždy je to bývalý fotograf a vždy má akýsi záhadný pohľad. Nikdy som si nie istá, či je arogantný, ironický, alebo proste len neutrálny. Pán opravár starých fotoaparátov nikdy veľa nerozpráva, a keď, nie je to nič pozitívne. Vecne zhodnotí, čo je s foťákom zle, posmešne sa uškrnie, keď vidí, ako amatérsky s ním narábate, povie vám zastavte sa o tri týždne a vypíše vám rukou papierik. Nikdy sa nesnaží natiahnuť vás o peniaze a väčšinou je to smiešna suma, čo si vypýta. Nechce sa vám odísť preč, chce sa vám ostať v tej malej kutici plnej spomienok a starých rozobratých fotoaparátov, v pritomnosti muža, čo má na srdci veľa príbehov a veľa čiernobielych fotiek, lež neprerečie z nich nič, len sa popod fúz nakrivo usmieva a pozerá sa nezbedníckym pohľadom ponad okuliare. Chce sa vám stráviť s nimi pol dňa, hrať sa s foťákmi, rozprávať si príhody a vypočuť si o fotkách a ľuďoch, ktorých naša generácia už neuzrie. Chce sa vám nalomiť tú ironickú stenu týchto samotárskych chlapov a priviesť ich k úprimným slzám. Chce sa vám ovoniavať staré foťáky a nezazrieť denné svetlo celý deň. V moskovskej opravovni starých manuálových foťákov som opäť zabudla, v ktorej časti sveta som. Naozaj sa v ničom nelíšia.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite