Ako dopadne zrejme už januárové parlamentné hlasovanie o novej Lisabonskej eurozmluve? Predpoveď je mimoriadne ľahká: všetky strany s výnimkou KDH budú hlasovať za.
A zrejme sa zopakujú aj minulé obrazy z rozpráv o euroústave či o prioritách Slovenska, týkajúcich sa novej podoby EÚ: vystúpi zopár kresťanských demokratov a tí odôvodnia svoje (najmä kultúrno-etické) odmietavé postoje voči ďalšiemu prenosu kompetencií smerom k EÚ. Nikoho to nebude priveľmi zaujímať, možno len Milan Urbáni z HZDS kádehákom opäť odkáže, že sme predsa vstúpili do Európy, tak prečo protestujú.
O novej zmluve si bude svoje myslieť aj Ivan Mikloš (tak ako si myslel o jej predchodkyni, Giscardovej ústave), o svojich výhradách však radšej pomlčí a SDKÚ bude hlasovať eurokonformne ako doteraz. SNS ešte nestihne vytriezvieť z osláv 15. výročia získania samostatnosti, a tak si nevšimne, že zmluva, za ktorú jednomyseľne zahlasuje, z nej ukrajuje podstatný kus a posiela ho kamsi do Bruselu.
Možno sa spamätá Rafael Rafaj, ktorý označí ľpenie KDH na národnej suverenite za „hriešne zvodné“. Schválenie Lisabonskej zmluvy si len jedným očkom všimnú médiá, ktoré odcitujú komentáre miestnych politológov, že parlament sa rozhodol správne, proeurópsky. Od politológov sa nedočkáme nijakých analýz a štúdií, ktoré by hĺbali nad tým, čo znamená pre Slovensko a jeho demokraciu posilnenie orgánov EÚ oproti súčasnému stavu.
Atmosféru nezáujmu a ľahostajnosti by mohlo ako-tak zmeniť KDH, to však príliš veľkým sebavedomím neoplýva. Bolo by len milým prekvapením, keby Hrušovského hnutie usporiadalo k téme mimoriadnu tlačovku a jeho hlas rezonoval nielen v budove NR SR. Na druhej strane je fakt, že o Lisabonskej zmluve sa s výnimkou Británie nevedie debata nikde v Európe. A tlak medzičasom zomlel aj „nonkonformných“ – v Česku vládnuca ODS, ktorá bola predtým k posilňovaniu EÚ kritická ako KDH, tiež pripojila podpis pod Lisabon a vôbec najtvrdší kritik, prezident Václav Klaus, sa rozhodol nekričať proti múru.
Zemetrasenie už môže privodiť iba Británia. Tu ku koncu minulého roka prekvapivo ožil predtým odpisovaný David Cameron a jeho konzervatívci, povzbudení prieskumami verejnej mienky, budú tlačiť na to, aby sa o Lisabonskej zmluve konalo v Británii referendum. V tomto roku sa preto zraky euroskeptikov všetkých krajín budú upínať k Londýnu.
A zrejme sa zopakujú aj minulé obrazy z rozpráv o euroústave či o prioritách Slovenska, týkajúcich sa novej podoby EÚ: vystúpi zopár kresťanských demokratov a tí odôvodnia svoje (najmä kultúrno-etické) odmietavé postoje voči ďalšiemu prenosu kompetencií smerom k EÚ. Nikoho to nebude priveľmi zaujímať, možno len Milan Urbáni z HZDS kádehákom opäť odkáže, že sme predsa vstúpili do Európy, tak prečo protestujú.
O novej zmluve si bude svoje myslieť aj Ivan Mikloš (tak ako si myslel o jej predchodkyni, Giscardovej ústave), o svojich výhradách však radšej pomlčí a SDKÚ bude hlasovať eurokonformne ako doteraz. SNS ešte nestihne vytriezvieť z osláv 15. výročia získania samostatnosti, a tak si nevšimne, že zmluva, za ktorú jednomyseľne zahlasuje, z nej ukrajuje podstatný kus a posiela ho kamsi do Bruselu.
Možno sa spamätá Rafael Rafaj, ktorý označí ľpenie KDH na národnej suverenite za „hriešne zvodné“. Schválenie Lisabonskej zmluvy si len jedným očkom všimnú médiá, ktoré odcitujú komentáre miestnych politológov, že parlament sa rozhodol správne, proeurópsky. Od politológov sa nedočkáme nijakých analýz a štúdií, ktoré by hĺbali nad tým, čo znamená pre Slovensko a jeho demokraciu posilnenie orgánov EÚ oproti súčasnému stavu.
Atmosféru nezáujmu a ľahostajnosti by mohlo ako-tak zmeniť KDH, to však príliš veľkým sebavedomím neoplýva. Bolo by len milým prekvapením, keby Hrušovského hnutie usporiadalo k téme mimoriadnu tlačovku a jeho hlas rezonoval nielen v budove NR SR. Na druhej strane je fakt, že o Lisabonskej zmluve sa s výnimkou Británie nevedie debata nikde v Európe. A tlak medzičasom zomlel aj „nonkonformných“ – v Česku vládnuca ODS, ktorá bola predtým k posilňovaniu EÚ kritická ako KDH, tiež pripojila podpis pod Lisabon a vôbec najtvrdší kritik, prezident Václav Klaus, sa rozhodol nekričať proti múru.
Zemetrasenie už môže privodiť iba Británia. Tu ku koncu minulého roka prekvapivo ožil predtým odpisovaný David Cameron a jeho konzervatívci, povzbudení prieskumami verejnej mienky, budú tlačiť na to, aby sa o Lisabonskej zmluve konalo v Británii referendum. V tomto roku sa preto zraky euroskeptikov všetkých krajín budú upínať k Londýnu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.