S kamarátom Pikolkom Hammerom sme si vydobili, že tam, kde ostatným čapujú kávu do papierákov, nám ju dávajú do porcelánu. So šálkami vzápätí vybehneme do parku Mareka Čuleňa. Tam kávu pijeme, postretáme ľudí, zrecenzujeme paničky a porcelánové šálky vrátime. Chceme azda od života tak veľa? Len trocha dôstojnosti! Raz som celú noc v polospánku šoféroval a nedal som si kávu, lebo na pumpách ju dávali len do papierových pohárov. Nie som barbar! Nekadím v kríkoch! Vyžadujem toalety. „Budeš to mať ťažké, keď začne vojna.“ prízvukuje kamarát zálesák, no ja aj kvôli splachovacím toaletám trvám na zachovaní svetového mieru. Z praktických vecí beriem na milosť jedine multifunkčné nožíky švajčiarskej výroby. Nie všetky. Iba tie, ktorých súčasťou je plastové špáradlo, tá neoddeliteľná súčasť lukulských hodov. Známky vrcholnej nepraktickosti vykazujú hrubé tlačené knihy v tvrdej väzbe. Moja dovolenka vyzerá asi tak, akoby som si chcel pri Jadranskom mori otvoriť antikvariát s knihami v slovenčine. Desím sa, že by som niekedy vlastnil auto – kombi, do ktorého by sa mi všetko vpratalo, a bolo by ešte aj spoľahlivé a elegantné. Desí ma bezporuchovosť strojov, ktorá nás okráda o zážitky a dobrodružstvá. Pred rokmi počas búrky vždy vyleteli poistky a my sme museli z mrazničky vyjedať zmrzlinu, aby nezobrala skazu. Dnes môže prísť hurikán a svetlo trvá, zmrzlina je tuhá. Milí priatelia, kým sa dá, buďme nepraktickí. Kým budeme poruchoví, zostaneme ľudskí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.