Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zuzana Mojžišová: Som človek na ceste

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Spisovateľku a publicistku Zuzanu Mojžišovú poznajú čitatelia ako autorku filmových recenzií. To, ako ich písať, učí študentov na VŠMU, okrem toho rediguje knihy pre vydavateľstvá či spolupracuje s OZ Návrat a Asociáciou náhradných rodín.

Gro mojej práce je porozumenie písmenkám.
To je to, prečo ma ľudia volajú. Najradšej robím na projektoch, ako je ten, ktorý sa práve rozbieha s etnomuzikologičkou Janou Belišovou a Marekom Šulíkom v rómskych osadách. Chodím s nimi ako pozorovateľka a zapisovateľka vecí, ktoré sa nedajú zachytiť na kameru, píšem teda akési cestovné denníky.

Písanie beletrie nie je pre mňa práca ani hoby, to je láska.
Na novej knihe zatiaľ nerobím, iné povinnosti ma melú viac, ale hlavou mi už víri všeličo. Recenzie najradšej píšem o filmoch a knižkách, ktoré sa mi páčia. Myslím si, že o zlých veciach by sa ani nemalo písať, aby sa na ne čo najskôr zabudlo. O niektorých však písať treba, to vtedy, ak sa názory rôznia, alebo to malo super PR a je to sračka. Som plachý človek, vo filmárskych kruhoch sa veľmi nepohybujem, takže sa neštítim napísať, čo si myslím. Je mi šuma fuk, či ma potom niekto ohovára, alebo neodzdraví. Spätná väzba je pre každého autora dôležitá. Keď do mojej knihy niekto šťúra, tiež mi to nie je po vôli, lepšie je čítať samé ovácie, ale v kritikách sa často objaví niečo, čo tvorcovi v ďalších dielach pomáha. Len to chce čas.

Veľmi rada som so svojimi tromi deťmi, rozprávam sa, trávim čas.
Už to nie je tak často, ako keď boli menšie, ale zato sú to občas chvíle naozaj príjemné a partnerské. Neraz sa tie rozhovory začínajú jedlom, doma alebo v záhrade. Rada tiež kreslím, maľujem, robím sošky a fotím, aj keď tieto záľuby teraz dosť zanedbávam.

Cigarety fajčím vášnivo od osemnástich.
V januári som prešla na elektronickú cigaretu. Výsledkom je, že nekašlem. Odvtedy som si normálnu cigaretu nezapálila, aj rómske osady som vydržala, a to je čo povedať, tam sa fajčí všade. Postupne som znížila obsah nikotínu na polovicu, keby sa mi podarilo znížiť to na nulu, ostal by mi len fyzický zvyk. Potom už sa len zbaviť zlozvyku niečo vyfukovať. Istým veciam sa radšej vyhýbam, aby som im neprepadla ako cigaretám. V detstve som si raz stavila na dostihoch a dodnes si pamätám to silné vzrušenie z výhry.

moja vášeň sa volá: škatule, škatule, hejbejte se.
Svojim deťom tým dosť leziem na nervy. Hrozne rada o presúvaní nábytku premýšľam, bavilo by ma byť bytovou architektkou. Niekedy sú na presuny pragmatické dôvody, dieťa vyrástlo, potrebuje izbu, inokedy sa mi zapáči skrinka, ale nezmestí sa, treba veci poposúvať. Milujem zelenú farbu a kuchynský riad. Všetky tie žufanky, nožíky, misky, okrem Artfora sú to moje obľúbené obchody, len ťažko odolávam, zväčša vojdem.

Snažím sa učiť pokore.
V takom hlbšom zmysle ako uníženie sa v prospech večnosti. Viera je pre mňa niečo relatívne nové, stále som len človek na ceste, ešte mnoho vecí sa musím naučiť, pochopiť, nájsť odvahu ich odmietnuť.

Ži tak, aby sa tvoji priatelia začali nudiť, keď zomrieš.
Tento citát od Juliana Tuwima som mala na stene ako pubertiačka. Neviem, či sa toho dnes držím, žijem utiahnuto, nemám veľký okruh kamarátov. Nedávno, keď mi dcéra poslala vtipný obrázok, povedala som si, to je sila, že ľudia dostávajú nápady, či už dobré, alebo zlé. Je dôležité nenechať sa len ťahať, ale mať vlastné nápady, aj keď úplne drobné.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite