Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prvé výstrely do vlastných radov

.juraj Karpiš .časopis .týždeň v ekonomike

Je desivé, ako rýchlo sa to v Európe zvrhlo. Objavili sa ekonomické sankcie a zákazy obchodovania a práve takýto vývoj neveští podľa mňa nič dobré.

Európa obmedzila súkromné financovanie vybraných ruských bánk, pôsobiacich mimo EÚ, zakázala nové zbrojárske obchody (existujúcich kontraktov, čiže dodávky francúzskych vojenských lodí, sa sankcie netýkajú) a zregulovala dodávky prieskumných technológií do ruského energetického priemyslu. Putin zasa Rusom zdražil každodenné nákupy zákazom dovozu mliečnych výrobkov, mäsa, rýb, ovocia a zeleniny z EÚ, USA a iných krajín, podporujúcich Ukrajinu. Potešil tak švajčiarskych výrobcov syra a salám a tiež celú Južnú Ameriku, ktorá svojou produkciou rada zapláta výpadok v ponuke a nahradí lacnejšie poľské či pobaltské výrobky.
Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou. Sú ekvivalentom bombardovania mesta, kde žije domáce obyvateľstvo premiešané s populáciou nepriateľa. To, samozrejme, neznamená, že v nejakej dramatickej situácii sa za účelom dosiahnutia konkrétnych politických cieľov nemôže takáto paľba do vlastných radov nijako „oplatiť“, len je vždy dobré uvedomiť si túto ich podstatu. Politici majú totiž tendenciu obchodné bariéry používať až príliš ľahkovážne. Nenesú predsa ani zlomok ťarchy nákladov tohto efektného, no drahého gesta. Ekonóm by povedal, že externality spojené s obchodnými sankciami vedú k ich sústavnej nadprodukcii politickou triedou. Politici ich pravidelne radi vyťahujú z klobúka aj napriek tomu, že sa už mnohokrát v histórii minuli svojmu želanému účinku. Snaha o vyhladovanie nepriateľa ničením spoločného bohatstva, ktoré by vzniklo voľným obchodom, môže byť sakramentsky dlhý a neefektívny proces, ako ilustruje napríklad Kuba či Severná Kórea. A tiež Irak, Irán, Líbya, Zimbabwe. Nemusí, ale môže. Preto treba podobné kroky veľmi vážiť.
Pritom sa dá aj inak. Ukázala to nedávno samotná Európa v snahe pomôcť Ukrajine, skúšanej ruskou bratskou láskou. Špeciálne pre Kyjev pozastavila EÚ platnosť nezmyselných obchodných bariér, ktoré aplikuje Brusel, milujúci slobodný obchod, voči zvyšku sveta. Intenzívnejším obchodom so Západom môže predsa Ukrajina znížiť svoju mieru závislosti od Ruska. Možnosť Kyjeva obsluhovať tovarmi a službami bohatší Západ môže v krajine pomôcť vytvoriť chýbajúcu strednú triedu, ktorá bude menej náchylná nalietavať politicko-vodcovským spasiteľom a nacionalistickým bôžikom. To isté sa však dá povedať o Rusku, voči ktorému sa chystá opačná stratégia.
Ani jedna strana zatiaľ nesiahla po sankciách najťažšieho kalibru. Len víria plyn a tancujú okolo horúcej ropy. No z chodníčka, ktorým sa vybrali, sa ťažko schádza a na jeho konci veľmi často nenájdeme mier a prosperitu. Ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády.
.autor pracuje v INESS.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite