Prví, ktorých doslova opantal, boli Egypťania. Okamžite rozpoznali jeho potenciál a zázračné schopnosti udržovať veci čerstvé dlhšie, ako býva dobrým zvykom. A tak si ho okamžite prisvojili balzamovači ako hlavnú ingredienciu do svojich vzácnych balzamovacích olejov a mastí. Logika nepustí. Keď sa nepokazí tymiánom namacerované mäso a vydrží do druhého dňa, nemal by sa pokaziť ani namacerovaný faraón. Navyše tymián popri pachovo neveľmi príjemnej činnosti balzamovačom isto aspoň trošku spríjemňoval život svojou príjemnou, upokojujúcou vôňou.
.zázračné antispetické účinky
Vôňa tymiánu nedala spávať ani iným civilizáciám. Grékov si získal okamžite po Egypťanoch. Vo veľkom ho pálili vo svojich svätyniach, jeho vôňa vraj chrámy očisťovala. Dokonca mali aj úslovie s ním spojené, ktorým vyjadrovali chválu. Ak ste sa niečím preslávili alebo len pomohli susede pod Agorou, mohli ste byť vzácni ako vôňa tymiánu. Kto by odolal?
Navyše sa bylinka spájala s odvahou a chrabrosťou. Grécki aj rímski vojaci si pred odchodom do boja okiadzali výstroj jej dymom a na bojovom poli si vymieňali kytičky voňavého tymiánu, aby si dodali odvahu. Tento zvyk dokonca pretrval až do stredoveku, keď sa vetvičky bylinky s drobnými utešenými lístkami vpletali medzi brnenie. No tentoraz si ich už nevymieňali chlapci s chlapcami, doba očividne pokročila. Rytiera kytičkou obdarúvala dáma jeho srdca a zastrčila mu ho do dômyselného a riadne ťažkého pletiva. Niekedy, keď sa jej v zime pošťastilo nájsť si chvíľu na ručné práce, venovala mu šál, ktorý ozdobila bylinkou chrabrosti.
Nietoré zdroje naznačujú, že bylinka mala pripomínať svojou omamnou vôňou blízkosť smrti a zmieriť s ňou rytiera, iní zas tvrdia, že bola vynikajúcou pomôckou pri zranení, pretože sa poznali jej zázračné antispetické účinky. Takže ak sa náhodou zákernému inovercovi podarilo v boji prebodnúť rytierovi brnenie a zraniť ho, on si spomenul na dámu svojho srdca, vyrval bylinu odvahy z toho čudného cedníka na hrudi a šup s ňou do rany. Potom už len modliť sa, aby namiesto sepsy prišla iba skepsa.
.dokonalý protijed
Tymián nadovšetko milovali Rimania. Napokon, boli to práve oni, čo ho svojimi vojenskými výpravami rozšírili aj k nám a vlastne do celej Európy. Obyčajný plebs mu až tak neholdoval, no cisári a vysoká šľachta sa preň išli úplne zblázniť. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. V Ríme sa totiž verilo, že keď budete popri jedle zajedať tymián, žiadna otrava vám nehrozí.
Malá nenápadná bylina a toľko radosti! Tymián sa, skrátka, považoval za dokonalý protijed, a to na všetky druhy jedov, na aké si vedel obyvateľ Ríma spomenúť. A tomu verte, že si vedel spomenúť na ohromujúce množstvo jedov. Práve tejto milej zábavke, tráviť sa navzájom mirnix-dirnix, a potom pridávať tymián do každého jedla ‒ dokonca aj do vína ‒ vďačíme za toľko skvelých receptov talianskej a provensálskej kuchyne. Rimania však nič nenechávali na náhodu, a keď sa už otrava stala alebo cisár pochytil podozrenie, okamžite mu urobili tymiánový kúpeľ, ktorý z neho jed vytiahol.
.ústna voda a morové rany
Zázračné účinky tymiánu a všelijaké rafinované rímske kúry sa, pochopiteľne, uchovali až dodnes. Vďaka Arabom a stredovekým mníchom. Tymián totiž nechýbal v žiadnej z kláštorných záhrad. Tinktúry z neho a oleje boli základom raného zubného lekárstva a slúžili raz ako ústna voda pre rytierov a raz ako zábal na morové rany. Dodnes antiseptický výťažok z tymiánu nájdeme skoro v každej zubnej paste, dezinfekcii na ruky či v prípravkoch proti akné.
Najlepšiu službu však urobí tymián na tanieri. V kombinácii s rozmarínom a šalviou vie vyrobiť hotové zázraky, na ktoré vám bude prisahať nejeden špičkový šéfkuchár.
Autor je scenárista.
Mušle a slávky/
Na dovolenkách mnohí narazíme na rybie trhy. Niektorí sa nimi len pokochajú, poobzerajú chobotnice a inú morskú háveď a hybaj preč. Kulinár však nie. Nemusíme hneď kupovať priamo chobotnice, kalamáre a sépie. S nimi to je trošku zložitejšie a na dovolenku sme predsa neprišli na to, aby sme pracovali. Preto siahneme po mušliach alebo slávkach, pretože pri nich žiadna práca nehrozí, dokonca ani príbor nepoužijeme! A to je tromf, ktorý sa počíta. K mušliam prikúpime maslo, trs tymiánu, šalotku a kvalitné biele víno. Mušle očistíme, šalotku nakrájame nadrobno. Osmahneme v hlbokom hrnci na troške masla, len aby sa spotila. Potom na ňu vysypeme všetky naše mušle či slávky a zalejeme poriadnou dávkou vína. Minimálne dvoma deci, ale odporúčam nešetriť, pretože omáčka je na tomto jedle to najlepšie. Pridáme trs tymiánu, prikryjeme a dusíme, kým sa mušle neotvoria. Na záver hodíme poriadny kus masla, aby sa rozpustil vo víne. Neotvorené mušle a slávky vyhodíme, ostatné servírujeme. Mušle sa jedia s bagetou a vyberajú sa prázdnou škebľou, ktorú používame ako pinzetu.
.zázračné antispetické účinky
Vôňa tymiánu nedala spávať ani iným civilizáciám. Grékov si získal okamžite po Egypťanoch. Vo veľkom ho pálili vo svojich svätyniach, jeho vôňa vraj chrámy očisťovala. Dokonca mali aj úslovie s ním spojené, ktorým vyjadrovali chválu. Ak ste sa niečím preslávili alebo len pomohli susede pod Agorou, mohli ste byť vzácni ako vôňa tymiánu. Kto by odolal?
Navyše sa bylinka spájala s odvahou a chrabrosťou. Grécki aj rímski vojaci si pred odchodom do boja okiadzali výstroj jej dymom a na bojovom poli si vymieňali kytičky voňavého tymiánu, aby si dodali odvahu. Tento zvyk dokonca pretrval až do stredoveku, keď sa vetvičky bylinky s drobnými utešenými lístkami vpletali medzi brnenie. No tentoraz si ich už nevymieňali chlapci s chlapcami, doba očividne pokročila. Rytiera kytičkou obdarúvala dáma jeho srdca a zastrčila mu ho do dômyselného a riadne ťažkého pletiva. Niekedy, keď sa jej v zime pošťastilo nájsť si chvíľu na ručné práce, venovala mu šál, ktorý ozdobila bylinkou chrabrosti.
Nietoré zdroje naznačujú, že bylinka mala pripomínať svojou omamnou vôňou blízkosť smrti a zmieriť s ňou rytiera, iní zas tvrdia, že bola vynikajúcou pomôckou pri zranení, pretože sa poznali jej zázračné antispetické účinky. Takže ak sa náhodou zákernému inovercovi podarilo v boji prebodnúť rytierovi brnenie a zraniť ho, on si spomenul na dámu svojho srdca, vyrval bylinu odvahy z toho čudného cedníka na hrudi a šup s ňou do rany. Potom už len modliť sa, aby namiesto sepsy prišla iba skepsa.
.dokonalý protijed
Tymián nadovšetko milovali Rimania. Napokon, boli to práve oni, čo ho svojimi vojenskými výpravami rozšírili aj k nám a vlastne do celej Európy. Obyčajný plebs mu až tak neholdoval, no cisári a vysoká šľachta sa preň išli úplne zblázniť. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. V Ríme sa totiž verilo, že keď budete popri jedle zajedať tymián, žiadna otrava vám nehrozí.
Malá nenápadná bylina a toľko radosti! Tymián sa, skrátka, považoval za dokonalý protijed, a to na všetky druhy jedov, na aké si vedel obyvateľ Ríma spomenúť. A tomu verte, že si vedel spomenúť na ohromujúce množstvo jedov. Práve tejto milej zábavke, tráviť sa navzájom mirnix-dirnix, a potom pridávať tymián do každého jedla ‒ dokonca aj do vína ‒ vďačíme za toľko skvelých receptov talianskej a provensálskej kuchyne. Rimania však nič nenechávali na náhodu, a keď sa už otrava stala alebo cisár pochytil podozrenie, okamžite mu urobili tymiánový kúpeľ, ktorý z neho jed vytiahol.
.ústna voda a morové rany
Zázračné účinky tymiánu a všelijaké rafinované rímske kúry sa, pochopiteľne, uchovali až dodnes. Vďaka Arabom a stredovekým mníchom. Tymián totiž nechýbal v žiadnej z kláštorných záhrad. Tinktúry z neho a oleje boli základom raného zubného lekárstva a slúžili raz ako ústna voda pre rytierov a raz ako zábal na morové rany. Dodnes antiseptický výťažok z tymiánu nájdeme skoro v každej zubnej paste, dezinfekcii na ruky či v prípravkoch proti akné.
Najlepšiu službu však urobí tymián na tanieri. V kombinácii s rozmarínom a šalviou vie vyrobiť hotové zázraky, na ktoré vám bude prisahať nejeden špičkový šéfkuchár.
Autor je scenárista.
Mušle a slávky/
Na dovolenkách mnohí narazíme na rybie trhy. Niektorí sa nimi len pokochajú, poobzerajú chobotnice a inú morskú háveď a hybaj preč. Kulinár však nie. Nemusíme hneď kupovať priamo chobotnice, kalamáre a sépie. S nimi to je trošku zložitejšie a na dovolenku sme predsa neprišli na to, aby sme pracovali. Preto siahneme po mušliach alebo slávkach, pretože pri nich žiadna práca nehrozí, dokonca ani príbor nepoužijeme! A to je tromf, ktorý sa počíta. K mušliam prikúpime maslo, trs tymiánu, šalotku a kvalitné biele víno. Mušle očistíme, šalotku nakrájame nadrobno. Osmahneme v hlbokom hrnci na troške masla, len aby sa spotila. Potom na ňu vysypeme všetky naše mušle či slávky a zalejeme poriadnou dávkou vína. Minimálne dvoma deci, ale odporúčam nešetriť, pretože omáčka je na tomto jedle to najlepšie. Pridáme trs tymiánu, prikryjeme a dusíme, kým sa mušle neotvoria. Na záver hodíme poriadny kus masla, aby sa rozpustil vo víne. Neotvorené mušle a slávky vyhodíme, ostatné servírujeme. Mušle sa jedia s bagetou a vyberajú sa prázdnou škebľou, ktorú používame ako pinzetu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.