Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Neznesiteľná ľahkosť varenia

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Variť ako michelinský šéfkuchár, pretancovať sa do Guinnessovej knihy rekordov, plynule konverzovať po japonsky, plávať rýchlejšie ako Phelps, že to všetko chce aspoň desaťtisíc hodín driny? Ale kdeže! S Timom Ferrissom to zvládneme rýchlo, ľahko a lepšie ako 95 % sveta.

Pravidlo 10 000 hodín, ktoré vo svojej knihe Outliers (v slovenčine vyšlo ako Výnimoční) spropagoval Malcolm Gladwell, hovorí, že na všetko, v čom sa chce stať človek extratriedou, potrebuje 10 000 hodín zámerného nácviku. To je cca 20 hodín týždenne počas desiatich rokov. Len tak sa môže človek stať špičkovým huslistom, pilotom, Beatlesákom či Billom Gatesom. Mnohým z nás, čo sme sa zobudili neskoro a nemáme nazvyš desať rokov života, aby sme začali niečo trénovať, teraz vracia nádej na rýchlejší úspech iný bestsellerista – Tim Ferriss. Činí tak v novej knihe Štvorhodinový šéfkuchár (4-hour Chef) s podtitulom, ktorý vysvetľuje, že rozhodne nejde len o obyčajnú učebnicu varenia či zbierku receptov pre začiatočníkov: Snadná cesta k tomu, abyste vařili jako profíci, NAUČILI SE COKOLIV a dobře se vám žilo (Jan Melvil Publishing, 2013). Na osvojenie si akejkoľvek zručnosti, či už ide o varenie, na ktorom svoju metametódu autor podrobne ilustruje, alebo o zvládnutie cudzieho jazyka za tri mesiace, či hádzanie trojky v basketbale za týždeň, používa postupy rýchleho učenia, ktoré vyvinul poctivou metódou pokusov a omylom sám na sebe. Nie nadarmo ho časopis Newsweek nazval najlepším pokusným morčaťom na svete.

.štvorhodinové skratky vševeda Ferrissa
Keď už sme pri nálepkách, ešte dostal tieto: najväčší selfpromotér všetkých čias a Superman zo Silicon Valley podľa časopisu Wired, Pán vzduchu a zeme podľa New York Times, najinovatívnejší podnikateľ podľa Fast Company, Indiana Jones digitálnej doby, jedna z desiatich najmocnejších osobností roka 2012 podľa Digital 100 Power Index. Timothy Ferriss (1977) absolvoval neurovedy a východoázijské štúdiá na Princetonskej univerzite. V súčasnosti je okrem písania bestsellerov a stĺpčekov do The New York Times, The Economist a The New Yorker najmä investorom internetových projektov, má podiel napríklad v Twitteri či Evernote. K tomu všetkému sa dopracoval po vydaní svojho prvého svetového bestselleru Štvorhodinový pracovný týždeň v roku 2007 (v češtine vyšlo o tri roky v Jan Melvil Publishing).
Už v tejto prvej knihe, ktorá je návodom, ako nemárniť svoj život v nudnej práci, ale zariadiť si ho tak, aby človek zarábanie zvládol za štyri hodiny týždenne a inak si veselo užíval ako „nový bohatý“, prvýkrát predstavuje Paretov prístup k všetkému – teda identifikovať 20 % stavebných blokov, na ktoré sa treba zamerať a z ktorých sa dá získať 80 % potrebných výstupov. Ferriss jednoducho hľadá v živote skratky, ako s minimálnou námahou dosiahnuť maximálny úžitok, a používa na to všetky dostupné vedecké poznatky.
Dokázal to doviesť do dokonalosti v druhej knihe s názvom Štvorhodinové telo a rovnako veľavravným a siahodlhým podtitulom Neobvyklá cesta ke zhubnutí, zlepšení sexu a vůbec k proměně v nadčlověka (Jan Melvil Publishing, 2011). Neváhal na sebe vyskúšať akékoľvek látky, cvičenia a jedlá, chudnúť a priberať, kontaktovať vedcov na všetkých kontinentoch, ktorí najnovšie štúdie zverejňujú a žiadať o dodatočné dáta a vysvetlenia, dokonca si dal voperovať do tela rôzne meracie prístroje a keď bolo treba, tak si aj vážil exkrementy. A to preto, aby napríklad dokázal funkčnosť nízkosacharidovej diéty (všetky recepty, ktoré varí aj v Štvorhodinovom šéfkuchárovi, sú nízkosacharidové) alebo účinnosť 60 až 90- sekundového cvičenia pár minút pred jedlom a 90 minút po ňom. Kvôli tomu vždy utekal v reštaurácii na WC pred a po jedle pocvičiť si drepy, vzpory o stenu a ťahy cez prsia. A radí to isté aj čitateľom. A tiež radí, že ak chcú schudnúť 4,5 až 45 kíl bez námahy, majú skonzumovať 30 g proteínov do 30 minút po prebudení. Jednoduché a funguje. Zložité, naopak, zlyháva. Tvrdí Ferriss.

.selekcia, dekonštrukcia a sekvencia
V najnovšej šéfkuchárskej knihe výber oných rozhodujúcich 20 % nazýva minimálna účinná dávka. Pri učení angličtiny je to, povedzme, sto vysokofrekventovaných slov pokrývajúcich 50 % konverzácie. Na dosiahnutie konverzačnej plynulosti v novom jazyku sa podľa neho stačí naučiť 1 200 frekventovaných slov. Minimálna účinná dávka kuchárskych zručností to sú tri najpoužívanejšie techniky: grilovanie, restovanie a dusenie.
Ešte skôr, ako človek vyselektuje tých správnych 20 % stavebných blokov, mal by začať pri dekonštrukcii. Ako naporciovať nejakú beztvarú zručnosť do malých zvládnuteľných kúskov? Aké sú minimálne stavebné bloky, ktorými treba začať? V prípade jedla Ferriss radí naučiť sa ochutnávať a rozoznávať základné zložky jedál. Pri akomkoľvek učení s dekonštrukciou výrazne pomôže pýtať sa tých najlepších. Podľa Ferrissa ešte lepšie je pýtať sa tých druhých najlepších, alebo tých, čo nimi boli pred pár rokmi, pretože aktuálni šampióni na výslní na naše otázky asi nebudú mať čas.
Treťou súčasťou jeho metametódy je sekvencia – čaro správneho usporiadania. Ferriss cituje Josha Waitzkina, ktorý sa v šiestich rokoch stal kráľom pouličných hráčov bleskového šachu. Jeho učiteľ začal vraj prvú lekciu odzadu. Na prázdnej šachovnici bol len kráľ a pešiak proti kráľovi. Cez mikro pozíciu s obmedzenou zložitosťou sa Josh naučil makro zásadu, ako dostať súpera do vynúteného ťahu. Josh vysvetlil Ferrisovi, že väčšina ľudí sa učí šach štúdiom otvorení. Znie to logicky, ale nad encyklopédiou šachových otvorení môže človek stráviť niekoľko životov a ďalej sa nedostane, lebo ho to alebo zahltí, alebo prestane baviť. Pri učení sú dôležité malé víťazstvá, hneď na úvod vidieť výsledky. V prípade varenia preto treba začať dusením, to je metóda, ktorá začiatočníkovi všeličo odpustí.

.konečne varíme a to dôkladne
Po sto úvodných stranách venovaných metóde sa konečne dostávame k vareniu. Ferriss ponúka 14 základných lekcií, z ktorých každá zaberie maximálne 20 minút prípravy – teda približne tie štyri hodiny avizované v titulku knihy – a sľubuje, že po nich bude čitateľ vedieť zásady nevyhnutné pre prípravu tisícok jedál. Potrebné vybavenie kuchyne obmedzil na minimum, pridáva ho pomaly, aby náklady rástli postupne. Recepty sú naozaj dôkladné a vyhovujúce začiatočníkom, ktorí nerozumejú slovnému spojeniu „dochutíme podľa potreby“ alebo „povaríme domäkka“.
Ferriss vysvetľuje úplne všetko a odmeriava porcie, časy a teploty úplne presne, dáva praktické tipy a triky, nabáda pri učení dodržiavať postup presne a improvizovať až neskôr. Každou lekciou učí nejakú dôležitú zručnosť, napríklad držanie noža či multitasking, teda zvládanie prípravy viacerých chodov naraz. Vysvetľuje dokonca aj to, ako usporiadať prvú párty pre priateľov a ako ich zabaviť, pokiaľ nie je dovarené, alebo ako udržať jedlo v akurátnej teplote, keď priatelia nevedia chodiť načas. Aby sa čitateľ necítil podceňovaný až príliš, celú knihu prekladá vtipnými historkami, citátmi, vsuvkami pre tých, čo chcú všetko vedecky vysvetliť, a množstvom odkazov na videá a aktualizácie na jeho internetovej stránke fourhourchef.com.

.lov na holuby a dekantovanie mixérom
To však máme za sebou ešte len tretinu tejto hrubej, bohato ilustrovanej a graficky veľmi prehľadne spracovanej knihy. Len potom sa začína skutočné eldorádo. Naučíme sa mäso do hrnca aj uloviť, zabiť, vypitvať a spracovať, a to vrátane chytenia a zabitia mestských holubov a veveričiek vlastnými rukami. To, ako ich uvariť bez hrncov a kuchynského vybavenia, a vôbec, ako prežiť v divočine, je bonus k celej kapitole. Potom si prídu na svoje milovníci molekulárnej kuchyne, chémie a vedeckých vysvetlení kuchynských procesov. Kto ocení návod na expresné „dekantovanie“ červeného vína ponorným mixérom alebo návod na preteky v obžerstve, nevedno.
Vo výpočte receptov, rád a absurdností by sa ešte dalo dlho pokračovať, napríklad zoznamom 193 národných receptov, podľa ktorého je slovenským národným jedlom segedínsky guláš. Dokopy je to vyše 600 strán vrchovato nabitých informáciami, práca hodná neúnavného workaholika. Ani sa človeku nechce veriť, že autor odštartoval svoju kariéru knihou, nabádajúcou nepracovať týždenne viac ako štyri hodiny.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite