Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Veľký osloboditeľ

.juraj Šalapa .časopis .týždeň v ekonomike

Facebook robil nedávno titulky experimentom, v ktorom išlo o manipulovanie s pocitmi používateľov. No zdá sa, že spoluzakladateľ svetoznámej služby Mark Zuckerberg momentálne poškuľuje skôr po prieniku do úplne iného biznisu.

Internet zmenil tvár ľudstva viac než čokoľvek iné počas posledného storočia. Podobne ako kníhtlač pred pol tisícročím, pozdvihol medziľudské zdieľanie na úplne novú úroveň. Dopad internetu je taký ďalekosiahly, že začal zaznievať argument, aby sa prístup k nemu stal podobným ľudským právom ako sloboda prejavu alebo sloboda zhromažďovania – dva piliere demokratickej spoločnosti.
Spolutvorca Facebooku Mark Zuckerberg sa o tejto téme nedávno vyjadroval pre denník Wall Street Journal. S jeho zámerne zdržanlivým vystupovaním, neformálnym šatníkom a povesťou génia, ktorý nedokončil Harvard, je tento miliardár len krôčik od toho, aby bol obdivovaný ako veľký priekopník našej doby.

.facebook vyrástol
Facebook stráca svoju relevantnosť medzi mladými ľuďmi. Posledná dorastajúca generácia, takzvaní „millennials“, ktorej členovia sú vždy dobre informovaní a nabudení, prestávajú mať radi Facebook pre stratu súkromia a tiež pre úroveň viditeľnosti, hraničiacej s exhibicionizmom. Séria opakovaných škandálov, ako keď sa nedávno prevalilo, že Facebook sa pokúšal manipulovať s emóciami ľudí, ukazuje jednak to, koľko vplyvu má služba na svojich používateľov a jednak to, že je pripravená tento vplyv speňažiť.
Ľudia sa rýchlo rozrušia, no málokedy sa prepracujú k rozhodnému činu. S 1,3 miliardy používateľov si Facebook vybudoval kritickú masu, ktorá viaže ľudí k ekosystému stránky. Je ľahšie osloviť ktorýkoľvek z našich kontaktov, pretože skoro všetci sú na Facebooku. Táto sociálna sieť sa však stáva dospelejšou s tým, ako starnú jej používatelia. Lenže Facebook to môže využiť vo svoj prospech. Podľa výskumu digitálnej marketingovej agentúry iStrategyLabs získal počas posledných troch rokov Facebook 32,6 percenta dospelých vo vekovej skupine 25- až 34-ročných, a prekvapujúco až 41,4 percenta vo vekovej skupine 35- až 54-ročných.
Keďže vyššie vekové skupiny sú ekonomicky aktívne, ideálne prinášajú viac príjmov z reklamy. Vývoj potvrdzujú aj číselné ukazovatele. Facebooku sa v druhom štvrťroku podarilo zvýšiť príjmy vysoko nad pôvodné odhady analytikov. Služba tiež pritiahla ďalších 40 miliónov nových používateľov z celého sveta.  

.prepisovanie pravidiel
No príjmy z reklamy vyzerajú ako vreckové v porovnaní s bankovníctvom. Odnepamäti išlo o oblasť podnikania s vysokou návratnosťou. Bankovníctvo je vo svojej podstate o naolejovaní ozubených kolies hospodárstva. Zabezpečuje prostredníctvom prevodov a pôžičiek, aby sa peniaze dostali tam, kde sú momentálne potrebné. Základné piliere bankovníctva boli vždy rovnaké: Spočívali na dôvere a kontaktoch.
Rodina Mediciovcov v Taliansku 14. storočia fungovala spôsobom nie nepodobným mafii. Široká sieť ľudí, ktorí si navzájom poskytovali prejavy priazne, umožňovala rodine kontrolovať najväčšie bohatstvá stredovekej Európy. Zámožní ľudia toho obdobia uprednostňovali riadenie peňazí z pohodlia pod svojou vlastnou strechou. Peniaze sa mali bez trenia pohybovať medzi mestami, kniežatstvami či celými ríšami.
Dnes je bankovníctvo v mnohých ohľadoch rozdrobené. Regionálne, právne, politické a finančné trenia ho robia nákladným a neefektívnym. Na to, že žijeme v digitálnom veku, je prevod medzi bankovými účtami na opačných koncoch sveta príliš drahý a náročný na čas. Nadšenie, ktoré spustil na začiatku Bitcoin, ukázalo, aký veľký je dopyt po internetovom platobnom systéme, ktorý by nás oslobodil od bankových poplatkov a administratívnych nepríjemností cezhraničných transakcií. Napríklad v africkej Keni získala veľký úspech služba na prevod peňazí prostredníctvom mobilného telefónu M-Pesa. Umožňuje pracovníkom v zahraničí posielať zarobené peniaze príbuzným dokonca aj do odľahlých dedín prostredníctvom jednoduchej esemesky.  
Mnohí dvíhali obočie, keď Facebook kúpil WhatsApp – jednoduchú službu umožňujúcu výmenu správ – za ohromných 19 miliárd dolárov. Nebolo na prvý pohľad zjavné, ako chce Facebook dostať svoju investíciu naspäť. Avšak s informáciou, že Facebook v Írsku požiadal o licenciu na prevádzku elektronických peňazí, začala vysoká cenovka WhatsApp dávať väčší zmysel. WhatsApp už je zabehnutou sieťou medzi ľuďmi na Západe i v rozvojovom svete. Pridať k platforme mechanizmus na prevod peňazí sa javí ako logický ďalší krok. Facebook by sa tak stal jedinou zastávkou pre elektronické platby. A to pre milióny svojich používateľov vrátane migrujúcich robotníkov z rozvojových krajín. Podľa denníka Financial Times by iným aspektom ambícií spoločnosti v peňažníctve mohla byť snaha vytvoriť akúsi obdobu Bitcoinu – no už bez volatility a neistôt, ktoré poškodili doterajšie vyhliadky tejto virtuálnej meny.
Mark Zuckerberg je bystrý kapitalista, nie ľudomil. Jeho volanie po oslobodení internetu nie je v prvom rade o snahe zdokonaliť ľudstvo, ale o rozšírení moci Facebooku. Bankovníctvo je ďalší logický krok pre Facebook, keďže disponuje bezkonkurenčnou sieťou kontaktov. Na druhej strane, život miliónov by to naozaj zlepšilo. A to tým, že by sa znížili náklady prevodov peňazí. Likvidita by mohla tiecť tam, kde je naozaj potrebná. Niekedy môže bystrý kapitalista spôsobiť viac dobra, než oduševnený ľudomil.      
.autor je spolupracovník .týždňa.     

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite