Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti

Vygrantované literárne časopisy. S názvami, o akých som v živote nepočula. Raz za čas sa ozvú a chcú nejaké texty pesničiek, úryvok z prózy, poviedku. S ospravedlnením, že honorár pre autorov nemajú z čoho poskytnúť. Vzdychnem a niečo im pošlem. Vzápätí napíšu, že potrebujú foto. A ešte životopis, ale taký – nejaký neformálny, mám napísať, čo rada jem, čítam, aké farby preferujem, kam rada chodím atď... Zanadávam, lebo neznášam takéto vtipnôstky, len ma oberajú o čas, mňa, ktorá nie som ani na fejsbúku. Ale niečo im pošlem, nech už mám pokoj.

No a potom príde ešte mail, v ktorom chcú adresu, na ktorú mi pošlú výtlačky. Výtlačky. Takto v množnom čísle to tam stojí. Obratom odpíšem, že nestojím o žiadne výtlačky, že to nebudem nikomu rozdávať, že to nemám komu dať, nechcem, neprosím si. Potom príde plazivý, ospravedlňujúci mail, že samozrejme to odo mňa ani v najmenšom nežiadajú, že mi pošlú len to, čo mi patrí, keďže na honoráre pre autorov nemajú – môj právoplatný autorský výtlačok. Tak dobre. Pošlem adresu, pre večný pokoj na tejto zemi. Prejde more času, celkom zabudnem na nejaký živoriaci grantový časopis, a v schránke nájdem žltý papierik z pošty. Poteším sa, pretože je to balík z Česka a určite nejaké milé prekvapenie. Nemilé prekvapenie čaká na pošte. Pani za priehradkou nadáva ako Charles Bukowski. Spraví to na nás dojem, všetci mlčíme, vyzerá to vážne. Niečo im zmizlo. Druhá pani za priehradkou maká ako fretka, úplne bledá, ale rad je až na ulicu. Dieťa v kočíku sa vrtí. Je mu teplo. Pes pred poštou dychčí. Konečne som pri okienku a beriem si svoj balík. Je to poriadny macko. Chvíľu mi trvá napchať ho do kočíka. Ešteže ten kočík má poriadny kôš. Zato ja mám poriadny smäd a neblahé tušenie. Dovlečieme sa domov. Otváram balík a v ňom šesť kúskov tučného literárneho časopisu s prapodivným názvom. Rastie vo mne zlosť. Listujem. Záplava textov. Od idiotov ako som ja. Obálka z recyklovaného papiera. Ešteže tak. A šup s tým rovno na hromadu do ďalšej recyklácie!

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite