Narodeniny

„V správach nie sú teraz žiadne správy,“ stažuje sa môj sused, ktorý by chcel vedieť, čo sa deje vo svete. V televízii nevidí nič iné, len sprievody a pochody vo farbách červenej a olivovozelenej. To isté som cítila aj ja, keď som dnes ráno pozerala správy a za hodinu som nenarazila na žiadnu čo ako malú národnú či medzinárodnú udalosť a informáciu. Iba samé oslavy „nesmrteľného bojovníka“, „druhého Bolívara“ a reči o „rozumných bojovníkoch z gerily, ktorí ho milovali ako vlastného syna“. Strácala som s tým predávkovaním lichôtok trpezlivosť, tak som vypla televízor a obvolala pár známych, čo sa u nich deje. Ešteže máme toto „Lip rádio“!  
Vládnuca strana pokračuje vo svojej politike a obmedzuje šírenie informácií a seriály a filmy sú vysielané v podobe takzvaných „balíčkov“. Takéto vysielanie však neprináša žiadnu podstatnú zmenu a televízia nedokáže pritiahnuť mladších ľudí. Malá obrazovka je totiž zo všetkého najviac reproduktorom sloganov a nudných snímok, ktoré diváci považujú za otravné. Preto televízia nemôže vyhrať svoj zápas, ktorý prehráva s nelegálnymi satelitmi a kópiami filmov a dokumentov na USB kľúčoch a harddiskoch. Ak s týmtito ideologickými excesmi v štátnej televízii neprestanú, stanú sa čoskoro debničkou na monológy, ktoré takmer nikto nepočúva.