Som svojou vlastnou paňou.
Moja práca produktového špecialistu v sensa-shop.sk je super. Keď napĺňam databázy alebo prekladám popisky či manuály, robím to k veciam, ktoré sú krásne a užitočné. Ide o senzorické pomôcky a hračky pre metódu Snoezelen. Metóda pôvodne vyvinuli v Holandsku pre ľudí s ťažkým mentálnym postihnutím, ale neskôr sa začala používať aj pre ďalšie diagnózy ako autizmus, poruchy učenia a podobne.
Dlho som ľuďom závidela, že majú sociálne schopnosti.
Že vedia prirodzene komunikovať. Mne dlho trvalo, kým som sa to naučila. Veľmi dlho. Teraz už to nie je vidieť, ale keď som bola mladšia, bolo to ťažké. Mám Aspergerov syndróm, vysoko funkčnú formu autizmu, kde nie je narušený intelekt, ale do istej miery je obmedzené sociálne fungovanie. Autizmus je odlišnosť vo vnímaní, prekážujú mi veci, ktoré iní ani nevnímajú, ako svetlo, rôzne zvuky, chute. Napríklad mi niečo páchne tak neznesiteľne, žeby som vyskočila od zúfalstva na plafón.
Mám nastavené hranice.
Nepijem skoro vôbec, tak jeden pohárik za štvrť roka, fajčenie som ani neskúšala, lebo to páchne, drogy už vôbec nie. Je to proti pravidlám a mne by nenapadlo ich porušovať. Mojou neresťou je čokoláda, ale nikto mi nepovedal, že sa nesmie zjesť celá na posedenie. Keby mi to povedal lekár, to by bol ťažký boj, ale keď je to pravidlo, je to pravidlo. Aj keď sľúbim, že niečo napíšem do nejakého termínu, tak to napíšem, nenapadne mi urobiť to nejako inak. Prokrastinácia je strašne zneužívané slovo, každému sa niekedy niečo nechce robiť, zvlášť keď je to dlhodobé, náročné, ako diplomovka, ale treba si sadnúť, povedať, že začínam, a hotovo.
Každé ráno meditujem, aby som sa upokojila.
Mala som všelijaké chvíle, niekoľko mobilov padlo za obeť. Praktizujem meditáciu mettá – posielanie láskyplnej dobrotivosti k sebe a k ostatným. Keď som s tým začínala, nerobila som skoro nič okrem práce, išla v rytme, nevedela z neho vystúpiť. Mala som pocit, že musím všetko urobiť najdokonalejšie a hneď. Meditácia mi slúži aj na to, aby ma nerozčuľovalo, že niekto iný niečo neurobil, nedodržal pravidlá, urobil veľa chýb. Namiesto hnevu mu pošlem mettá, aby som sa tým viac nezaoberala, nevytvárala konflikty, neplytvala energiou. Učím sa prijímať veci a nehodnotiť ich, neanalyzovať, nepomenovávať. Funguje to, ale je extrémne ťažké robiť to dôsledne. Nie som žiaden guru, ktorého nič nevytočí, ale vidím zlepšenie.
Mám rada Martinus a Ikeu.
Páči sa mi atmosféra toho kníhkupectva, vychytávky, drobnosti a sú tam na mňa vždy milí. Raz so mnou pani prešla milión regálov, aby našla jednu knihu, nakoniec ma poslala ku konkurencii. Ikea zas považujem za absolútne geniálny obchodný systém. Oni si vytvorili obchod okolo priemyselného skladu, a ešte ten geniálny marketing, že prispôsobiť sa ich logistike nie je pre zákazníka obmedzenie, ale benefit, keď si to môže zobrať zo skladu hneď a sám poskladať. To je tak dômyselné! Dnes už mám väčší odstup, ale voľakedy som tam stále niečo kupovala.
Nezjem skoro nič, kratšie je vymenovať, čo zjem.
Napríklad lososa, ale len s omáčkou z Ikea. To je špecifické pre autizmus, vyberať si v potravinách. Škoda, že nie som vyberavá pri čokoláde, tú zjem akúkoľvek, a tiež čipsy a McDonald's.
Nemám žiadny vzor, ktorému by som sa chcela podobať.
To je lipnutie, človek by sa nemal fixovať, že takýto by som chcel byť. Každý človek je iný, mal iné podmienky a možnosti, a preto je taký, aký je. Nemôžem nikoho napodobniť.
Moja práca produktového špecialistu v sensa-shop.sk je super. Keď napĺňam databázy alebo prekladám popisky či manuály, robím to k veciam, ktoré sú krásne a užitočné. Ide o senzorické pomôcky a hračky pre metódu Snoezelen. Metóda pôvodne vyvinuli v Holandsku pre ľudí s ťažkým mentálnym postihnutím, ale neskôr sa začala používať aj pre ďalšie diagnózy ako autizmus, poruchy učenia a podobne.
Dlho som ľuďom závidela, že majú sociálne schopnosti.
Že vedia prirodzene komunikovať. Mne dlho trvalo, kým som sa to naučila. Veľmi dlho. Teraz už to nie je vidieť, ale keď som bola mladšia, bolo to ťažké. Mám Aspergerov syndróm, vysoko funkčnú formu autizmu, kde nie je narušený intelekt, ale do istej miery je obmedzené sociálne fungovanie. Autizmus je odlišnosť vo vnímaní, prekážujú mi veci, ktoré iní ani nevnímajú, ako svetlo, rôzne zvuky, chute. Napríklad mi niečo páchne tak neznesiteľne, žeby som vyskočila od zúfalstva na plafón.
Mám nastavené hranice.
Nepijem skoro vôbec, tak jeden pohárik za štvrť roka, fajčenie som ani neskúšala, lebo to páchne, drogy už vôbec nie. Je to proti pravidlám a mne by nenapadlo ich porušovať. Mojou neresťou je čokoláda, ale nikto mi nepovedal, že sa nesmie zjesť celá na posedenie. Keby mi to povedal lekár, to by bol ťažký boj, ale keď je to pravidlo, je to pravidlo. Aj keď sľúbim, že niečo napíšem do nejakého termínu, tak to napíšem, nenapadne mi urobiť to nejako inak. Prokrastinácia je strašne zneužívané slovo, každému sa niekedy niečo nechce robiť, zvlášť keď je to dlhodobé, náročné, ako diplomovka, ale treba si sadnúť, povedať, že začínam, a hotovo.
Každé ráno meditujem, aby som sa upokojila.
Mala som všelijaké chvíle, niekoľko mobilov padlo za obeť. Praktizujem meditáciu mettá – posielanie láskyplnej dobrotivosti k sebe a k ostatným. Keď som s tým začínala, nerobila som skoro nič okrem práce, išla v rytme, nevedela z neho vystúpiť. Mala som pocit, že musím všetko urobiť najdokonalejšie a hneď. Meditácia mi slúži aj na to, aby ma nerozčuľovalo, že niekto iný niečo neurobil, nedodržal pravidlá, urobil veľa chýb. Namiesto hnevu mu pošlem mettá, aby som sa tým viac nezaoberala, nevytvárala konflikty, neplytvala energiou. Učím sa prijímať veci a nehodnotiť ich, neanalyzovať, nepomenovávať. Funguje to, ale je extrémne ťažké robiť to dôsledne. Nie som žiaden guru, ktorého nič nevytočí, ale vidím zlepšenie.
Mám rada Martinus a Ikeu.
Páči sa mi atmosféra toho kníhkupectva, vychytávky, drobnosti a sú tam na mňa vždy milí. Raz so mnou pani prešla milión regálov, aby našla jednu knihu, nakoniec ma poslala ku konkurencii. Ikea zas považujem za absolútne geniálny obchodný systém. Oni si vytvorili obchod okolo priemyselného skladu, a ešte ten geniálny marketing, že prispôsobiť sa ich logistike nie je pre zákazníka obmedzenie, ale benefit, keď si to môže zobrať zo skladu hneď a sám poskladať. To je tak dômyselné! Dnes už mám väčší odstup, ale voľakedy som tam stále niečo kupovala.
Nezjem skoro nič, kratšie je vymenovať, čo zjem.
Napríklad lososa, ale len s omáčkou z Ikea. To je špecifické pre autizmus, vyberať si v potravinách. Škoda, že nie som vyberavá pri čokoláde, tú zjem akúkoľvek, a tiež čipsy a McDonald's.
Nemám žiadny vzor, ktorému by som sa chcela podobať.
To je lipnutie, človek by sa nemal fixovať, že takýto by som chcel byť. Každý človek je iný, mal iné podmienky a možnosti, a preto je taký, aký je. Nemôžem nikoho napodobniť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.