Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čínsky sen

.juraj Šalapa .časopis .týždeň v ekonomike

Slovné spojenie „americký sen“ v polovici minulého storočia okrídľovalo predstavivosť strednej vrstvy na Západe. Teraz je rad aj na Číne, aby si tamojšie masy splnili sen o lepšom živote.

V júni uplynulo dvadsaťpäť rokov od masakra na námestí Tiananmen, ale len máloktorí Číňania chápu význam tohoto incidentu pre históriu ich krajiny. Napriek tomu, že sme vstúpili do digitálnej éry, keď je pre väčšinu sveta prístup k odpovediam samozrejmý, čínskej vláde sa tak, ako po uplynulé desaťročia, aj naďalej darí držať svoj národ v tme. Správy o porušovaní ľudských práv, nedostatku sociálnej istoty a nefunkčnom súdnom systéme sa neustále objavujú vo svetových médiách, no Číňania sa odmietajú búriť. Prečo?    

.krehký zmier
Napriek brutalite Maovej kultúrnej revolúcie, sa čínskej vládnej strane podarilo po smrti diktátora zostať pri moci vďaka tomu, že prisľúbila svojmu národu ekonomické blaho. Moderná Čína je azda najmachiavelistickejšia spomedzi všetkých politických systémov. Príbehy prebúdzajúce národnú hrdosť a komunistické legendy o Maovi boli nahradené tichou dohodou medzi vládou a čínskym ľudom. Komunisti môžu zostať pri moci dovtedy, pokým sa im podarí udržať ekonomický rast a zlepšujúce sa životné podmienky.
Tento zmier fungoval výborne až doteraz. Kombinácia zdanlivo nevyčerpateľného prílivu lacných čínskych robotníkov do miest, vysokej miery investícii a umelo podhodnotenej čínskej meny premenila Čínu na nesmierne veľkú, vládnou stranou kontrolovanú, exportnú mašinu. Ibaže s rastúcou ekonomikou sa zlepšuje aj životná úroveň a Čína je tak ohrozená fenoménom „middleincome trap“ alebo po našom: „pasce stredného príjmu“. Čoraz väčšie množstvo Číňanov prestáva uspokojovať perspektíva podradných pracovných podmienok a ich predstava o spokojnom živote zrazu zahrňuje dom, auto, televízor a smartphone. Čína preto prestáva byť bezkonkurenčne najlacnejším výrobcom.
Trvalo úspešný môže byť len ten, kto sa prispôsobí meniacim sa podmienkam. Verní svojmu machiavelizmu, čínski komunisti znova hľadajú spôsob, ako sa prispôsobiť dobe. Nový čínsky prezident, Si Ťin-pching ohlásil nový slogan: „Čínsky sen“. Bez náznaku predsudkov alebo snahy maskovať mieri táto fráza na tú najvrúcnejšiu túžbu bežného Číňana – túžbu po americkom životnom štýle. Nič nemôže utvrdiť neochvejnosť moci čínskej vládnej strany lepšie, ako prísľub blahobytu americkej strednej vrstvy.
„Americký sen“ odjakživa evokoval príležitosť dosiahnuť bohatstvo a úspech vďaka tvrdej práci v krajine neobmedzených možností. Často sa spája s obrazom povojnovej Ameriky 50. rokov, keď sa vysoký štandard strednej spoločenskej triedy stal dostupným veľkej väčšine pracujúcich Američanov. Čínska vládna strana si nemohla nájsť lepšie heslo na utvrdenie svojho významu v mladej Číne, ktorej ekonomický rast už naďalej nemôže byť založený na „lacnosti“ a masovej výrobe, namierenej na export. Rastúca čínska stredná vrstva by mala presmerovať hospodárstvo tak, aby sa vyššia miera konzumu, túžba po luxuse a honba za kvalitou stali novým motorom pre ekonomický rast.
Čínska vláda pritom nemusí pre túto premenu spraviť veľa. Čínske „šedé bankovníctvo“ nadobudlo v posledných rokoch nebezpečné rozmery. Finančné inštitúcie mimo dosahu bankových regulácií a zákonov štedro rozdávali pôžičky, čo viedlo k prílišnej zadlženosti súkromného sektora a prehnaným investíciám. Ak čínska vláda zabrzdí tento trend, podarí sa jej upokojiť obavy o spoľahlivosť čínskeho finančného sektora, ale aj utlmiť „prehriaty“ trh s nehnuteľnosťami. Lacnejšie a dostupnejšie domy priblížia Číňanov bližšie k ich ideálu životného štýlu západnej strednej vrstvy. Podobne dôležité je, aby vláda podporila ďalšiu urbanizáciu. V minulosti bolo sťahovanie čínskych robotníkov za prácou do miest nemotorne kontrolované, takže mnohí stratili nárok na sociálne benefity.  

.chlieb a hry
Čínsky ekonomický rast aj naďalej ponúka zahraničným investorom nesmierne príležitosti na zbohatnutie. Elitné módne značky, výrobcovia prémiových európskych áut a pestovatelia najlepšieho vína stoja v rade, pochvaľujúc si zákazníkov z radov čínskej mladej strednej vrstvy, ktorá nachádza veľké potešenie v svojom rastúcom snobizme. Čím exkluzívnejšie, tým lepšie. Ktokoľvek s autorskými právami k zaniknutej európskej značke s tradíciou a talentom prerozprávať inšpirujúci príbeh, to môže v Číne roztočiť. Podľa konzultačnej spoločnosti McKinsey&Co rástla počas posledných štyroch rokov spotreba luxusného tovaru o 16 až 20 percent ročne.
Slogan „chlieb a hry“ je práve tak platný dnes ako v dobe starých Rimanov. Čínskej vládnej strane sa podarilo kúpiť si ďalšie desaťročie neobmedzenej vlády. Kúpili si dekádu, ale ani o rok viac. Čínska ekonomika bola najprv založená na lacnej výrobe, a teraz na raste vlastnej domácej spotreby. Avšak čínskemu hospodárskemu napredovaniu stále chýba na ďalší rozvoj nevyhnutná charakteristika: nápaditosť. Až dodnes bol čínsky vzostup postavený na konkurenčnej výhode oproti iným krajinám v dvoch výrobných faktoroch, ktorými sú práca a kapitál. Už po mnoho rokov však ekonómovia zdôrazňujú význam tretieho faktora: kreativity a schopnosti inšpirovať. Moderná Čína má brilantnú schopnosť napodobňovať, ale chýba jejschopnosť inovovať. Čínsky hlad po európskom luxuse je viac než len honba za spoločenským postavením – je to túžba byť inšpirovaný.
V budúcnosti bude mať „snobskejšia“ Čína problém nájsť exportné trhy pre svoj drahší tovar. Ak sa čínsky ekonomický motor zastaví, nebude viac „chlieb“ pre ľudové masy a sen pána Si sa môže zmeniť na nočnú moru.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite