Očami Doroty Nvotovej

Nuž nie, more tu nie je. Ale lieta sa sem z Bratislavy za 40 eur a pokiaľ si zoberieme všetko ostatné, tak to tu je. Promenáda pri veľkej vodnej ploche, marina s loďkami, jachty, windsurfing, reštaurácie ponúkajúce vynikajúce talianske špeciality priamo na pobreží, palmy, kamenné mestečká s uličkami, vily s bazénmi, plážové bary, ležadlá...a hlavne, je tu najväčší taliansky zábavný park, Gardaland. Nie je to ten typ chladného lunaparku, kde sú horské dráhy jedna vedľa druhej, atrakcie natlačené na seba, popretkávané bufetmi a strelnicami. Zasadený do nádhernej prírody blízko jazera, Gardaland je celkom iný. Sú tu aj brutálne horské dráhy,
ale zvyšok je...prosto krása. Plavba v loďkách na upravenej trati v štýle Atlantída, veľa zelene, rozprávajúce stromy...kam sa človek pozrie, chce tam oči nechať. Je to ako preniesť sa do rozprávkového sveta Avatara. Všetko je tam prosto pekné, prírodné, nenudíte sa tam celý deň, najmä ak si k tomu pridáte aj návštevu morského akvária. Jazdu domov okolo jazera spomaľujú hádam stovky kruhových objazdov, ktorými sú mestečká poprepletané. Naše mestečko sa volá Saló a patrí medzi najgrandióznejšie osídlenia na Garde. V roku 1943 ho Mussolini vyhlásil za hlavné mesto fašistického Talianska a viaceré z nábrežných budov sa stali jeho kanceláriami a ministerstvami. Pompéznosť ostala, Mussolini pošiel, a najdlhšia promenáda v Taliansku stále dýcha úžasnou energiou. Jedno mi však nejde do hlavy, kde sú tie davy? Je polovica júla, v sprievodcovi píšu, že to je samovražda chodiť sem v tomto období, ale to, čo tu vidíme, sa nepodobá ani len na Chorvátsko v októbri. Mesto nepôsobí vymreto, ale ani preľudnene. Je tu presne toľko ľudí, koľko tu má byť, aby sa človek cítil fajn. Ako tak pojedáme mušle v reštaurácii pri brehu, občas sa hladina jazera zavlní, loďky a kačice sa rozhojdajú a človeku srdce zaplesá. Necítiť pach soli, ale to vôbec nevadí. Na svete je veľa krásnych miest. Tak ja len taký tip na letnú dovolenku...