Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Vysoká kultúra Romana Poláka

.roman Polák .časopis .klub

Divadelná sezóna sa skončila. Na jednej strane spokojnosť, že sa inscenácie podarili, na druhej strane prázdnota. Asi taká ako po premiére. Chvíľa nadšenia, radosti zo stvoreného sveta, a potom prázdnota. Režisér sa utiahne do úzadia. Je vyprázdnený emotívne aj fyzicky. Ak tou tvorbou žil, ak nie je racionálny matematik, ktorý iba vypočíta zaujímavú rovnicu. Nie som matematik , inscenáciou žijem. Ponáram sa do toho zvláštneho sveta, ktorý nie je reálny, ale bez reálnych zážitkov, skúseností, poznaní, bez reálnych predstáv a snívaní by ten svet divadla nemohol komunikovať s reálnym divákom.

Len niekoľko vyvolených sa zúčastňuje stvorenia inscenácie. Režisér, dramaturg, asistent, inšpicient, šepkár, rekvizitár a herec. Ten je priesečník všetkého. Tomu sa spovedáme, ten sa spovedá nám, stojíme nahí, odhalení pod sprchou. Len tak vieme pravdivo preniknúť do sveta  hry.  To zvláštne prázdno po premiére netrvá dlho, lebo prichádzajú nové stvorenia inscenácií. Po troch stvoreniach je režisér na konci sezóny úplne  prázdny. Myseľ túži po nemyslení. V hlave mám  skončenú sezónu, ktorej sa chcem už zbaviť. A začína otravovať nová sezóna. Ešte musím prečítať desať hier a potom prázdniny. Detektívky mám už pripravené. A potom sa to začne od začiatku. Také radostné i bolestné opakovanie. Na jar som bol pár dní na divadelnom festivale v Heidelbergu „Stuckmarkt”. Jedno z najzaujímaveších predstavení bolo Das Goldene Zeitalter režiséra Kay Vogesa z divadla v Dortmunde. Všetko, čo hovorili herci, bolo zložené z citátov známych ľudí. Scéna ako rad obrazoviek  či premietacích plátien, postavy ako z televíznej šou a vsetky motívy sa opakovali. Medvedík prichádza na scénu, dievčatko ho zastrelí, medvedík znovu prichádza dolu schodami na scénu, dievčatko bábka ho zastrelí , potom zastrelí medvedík dievčatko, húsenica ide za kapustou na vrchol schodov, kapusta padne a húsenica sa musí znovu dlho plaziť za kapustou … Tých sizyfovských motívov tam bolo neúrekom. Trvalo to štyri hodiny a ústredný motív bol: Keby Boh nechcel opakovať, nestvoril by opakovanie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite