Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vráťte nám 200 miliónov

.juraj Karpiš .časopis .týždeň v ekonomike

Zvýšenie DPH z obdobia Radičovej vlády malo byť dočasné. Po znížení deficitu mala sadzba klesnúť. Lenže máločo je trvácne ako dočasný vládny program.

„Ak znížite DPH z 20 na 19 %, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia. Čiže vlastne darujete 200 miliónov eur obchodníkom,“ povedal premiér. Treba ho brať s rezervou, DPH nerozumie. Presne proti tomuto zvýšeniu dane totiž ešte ako opozičník bojoval: „Ale jedno percento, keď zvýšite DPH, to sa týka všetkých produktov. Ak napríklad máte chlieb, tak jedno percento je na múke, jedno percento je na droždí, jedno percento je na vode, a tak ďalej a tak ďalej. To sa kumuluje.“ Takýmto mylným výrokom vysvetľoval, ako budú rásť ceny.
To, že sa premiérovi Ficovi nebude chcieť vzdať stoviek miliónov eur, z ktorých sa dá postaviť štadión, tunel alebo nakúpiť informačný systém, dúfam neprekvapilo nikoho. Pozoruhodné ale je, ako sa jeho insitná argumentácia uchytila. Komunistická podozrievavosť voči podnikateľom je tu hlboko zakorenená. Všetci predsa vieme, že spotrebiteľ je zdieraný a podnikateľ zdierač.
Nepredpojaté pozorovanie sveta hovorí niečo iné. Trh nie je rozdelený na dobrých a zlých a spotrebitelia majú v rukách oveľa viac moci, než si uvedomujú. Ani na Slovensku si podnikatelia nemôžu robiť s cenami, čo chcú. Teda okrem tých, s ktorými sa politici často stretávajú, keďže sú prisatí na štát.
Ak normálnej firme klesnú náklady, odrazí sa to v cene. Ak by tak podnikateľ nespravil, riskuje, že to urobí konkurencia, ktorá tým získa zákazníkov. Navyše, náklady zvýšenia DPH o 1 percento sme si rozdelili všetci. Odhady uvádzajú zvýšenie cien len o pol percenta, časť straty teda absorbovali obchodníci a výrobcovia. Nie je dôvod predpokladať, že by to pri znížení DPH bolo inak. Samozrejme, niektoré ceny nemusia klesnúť vôbec, a predsa budú nižšie, ako pred znížením DPH. Stačí, že ceny budú rásť neskôr alebo pomalšie.
Úplne absurdný rozmer diskusii však dáva tvrdenie, že ak sa zníženie DPH nepremietne celé do zníženia ceny pre spotrebiteľa, potom sa neoplatí. Analytici ministerstva financií napríklad dvíhajú varovný prst: v Lotyšsku odhadli pokles cien len o tretinu zníženia DPH! Lenže: Oplatí, neoplatí, ide o to, komu. Aj keby sme uverili, že sa lotyšská ekonomická história zopakuje na Slovensku, potom úspora 0,36 percenta je pre slovenského dôchodcu stále viac zachovania súčasného stavu.
Analytici, samozrejme, myslia viac na štát. Tomu vraj bude chýbať. No menej peňazí politikom a viac súkromnému sektoru nie je riziko, ale pozitívny efekt. Pre ekonomiku by to bola aspoň malá kompenzácia. Domáce úlohy z Bruselu hodili totiž politici na súkromníkov, a ako ukazujú analýzy samotného ministerstva financií, bolo to za cenu obetovania budúceho rastu. Jedno euro rozdelené do vreciek výrobcu, distribútora, predajcu a spotrebiteľa má rádovo väčší efekt na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest ako jedno euro v rezerve premiéra.
Nižšia DPH sa naozaj neoplatí politikom, no Slovensku určite.
.autor pracuje v INESS.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite