dušan Kováč: Monarchia bola na úpadku
Kam by sa uberalo Rakúsko-Uhorsko, nebyť sarajevského atentátu a vojny? Odpovedať na túto otázku je podobné, ako sa pokúšať riešiť trojčlenku s troma neznámymi.
Skúsme sa držať faktov. František Ferdinand mal pripravený plán na reformu Habsburskej monarchie. Ten plán sa dopĺňal, ale v zásade to bolo po prvýkrát, keď predstaviteľ habsburskej dynastie mal pripravený konkrétny plán na federalizáciu ríše na národnostnom, teda etnickom princípe. Plán bol na papieri. Je však veľmi otázne, či by ho František Ferdinand uskutočnil po nástupe na trón. Bol to človek dosť tvrdohlavý, ale... Uskutočnenie takého plánu do dôsledkov by znamenalo občiansku vojnu s Maďarmi, ktorí neboli ochotní za nijakú cenu pripustiť čo i len malú decentralizáciu Uhorska. V svojich centralizačných snahách mali Maďari veľkú oporu v Nemecku, ktoré bolo spojencom Rakúsko-Uhorska. Znamenalo by to teda aj zmenu zahraničnopolitickej orientácie krajiny, konkrétne užšie spojenectvo s Ruskom, ktoré jediné by mohlo reálne novému panovníkovi pomôcť proti maďarskému odboju. Ale táto zmena zahraničnopolitickej orientácie by súčasne znamenala odpor rakúskych Nemcov. A navyše: federalizáciu na etnickom princípe nechceli ani Česi, ktorí mali v Predlitavsku významné postavenie.
Rakúsko-Uhorsko predstavovalo mnohonárodnostný štát, ktorý v epoche nacionalizmu nemal odpoveď na požiadavku všetkých svojich národov. Požiadavky jedných boli v konflikte s požiadavkami iných. Monarchia mohla bez vojny prežívať roky. Boli by to však roky krízy, konfliktov a úpadku. Nesmieme zabúdať ani na to, že iba Česi, Maďari a Slováci žili v krajine ako národy s kompaktným osídlením bez toho, aby sa mohli pripojiť k susednému národnému štátu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.