Áno, môžete mať diétu, akú chcete, už týždne jete len zeleninu alebo vás nejaká dobrá duša nahovorila na intenzívnu mesačnú rehabilitačnú hladovku. Môžete si dokonca vymyslieť, že ste pračlovek a nejete pšenicu.
Zrazu prejdete okolo malého učupeného stánku a zacítite tú neodolateľnú vôňu vypraženého cesta. A už ste stratení a už vás nič nezachráni. Zmietajú vami totiž podobné pocity, aké máva v seriáloch a filmoch upír, ktorý nevedomky prešiel okolo transfúznej stanice. Nohy prestanú poslúchať, urobia síce ešte dva-tri kroky, aby sa nepovedalo, no je rozhodnuté. Viete, že o sekundu sa obrátite a so zámienkou ísť sa na tie langoše len pozrieť, už stojíte v rade a rozmýšľate, či si ich dáte iba s cesnakom, alebo zhrešíte rovno aj nastrúhaným syrom sympaticky sa povaľujúcim na kyslej smotane.
.rakúsko-uhorský fastfood
Američania majú hamburger, Thajci vysmážané cvrčky, Belgičania hranolky a gofry, Angličania zase svoju smaženú tresku v novinách. My hrdí Východoeurópania a dediči starej dobrej rakúsko-uhorskej monarchie sme do zbierky ikonických rýchlych jedál zo stánku prispeli práve langošom. Síce ešte nie je rozšírený do celého sveta, ale čo nie je, môže byť.
Napokon, langoš to v tomto regióne, ako sýta a rýchla pochúťka, ťahá už pekných pár storočí. Jeho podoba sa síce menila, najmä spôsob jeho prípravy, no vždy išlo o nádherne nadýchaný posúch, ktorý voňal a lákal podobne ako dnes. Stačí si len spomenúť na hebučké okraje pufňavého cesta a krásne prepražený a chrumkavý stred. Okamžite nastane búrka v ústach, človeku sa nahrnú sliny a už začína rozmýšľať, kde by natrafil na najbližší stánok.
.plameň v názve
Názov langoš pochádza z maďarského slova láng, čo znamená plameň. U nás sme si ho skrátili na langoš alebo tiež nazvali podľa plameňa, na ktorom sa pôvodne robil ako chlieb. Dolniaky, skrátka, vždy ráno popri výrobe chleba robili zo zvyškového cesta langoše, horniaky si piekli v peci podplamenníky. Ani v iných častiach monarchie nezaostávali. V Rumunsku a Srbsku im zase hovoria dodnes languše.
Ich podmanivá chuť ľudí natoľko inšpirovala, že po čase im nestačilo langoše vypekať len raz za týždeň, keď sa robil chlieb, ale chceli ho mať k dispozícii kedykoľvek. A tak rezignovali na pec a začali chlebové kotúče vysmážať na poriadne rozpálenej bravčovej masti a natierať ich cesnakovým dresingom. Odtiaľ už bol len krôčik k tomu, aby si nejaký podnikavec na púti alebo na kúpaliskách postavil stánok s rýchlym občerstvením a v hlbokých panviciach smažil obrovské voňavé slnká, ktoré sa postupne v rukách ľudí menili na polmesiace a napokon na blažené nič.
.láska ide cez langoš
Čo si budeme hovoriť, najlepší langoš, aký kedy kto jedol, je vždy ten vlastne vyrobený. Už vidím mnohých, ako prevracajú očami. Načo sa s tým prplať, keď aj tak dokážem zjesť iba jeden? Chyba! Áno, stánkový langoš, nasiaknutý zle rozpáleným olejom a pripravený z čo najlacnejších surovín je ťažký a stiahne krv z mozgu do žalúdka na blažené tri hodiny. Nie tak však s láskou pripravený domáci langoš, ľahký ako obláčik, s pekne vychrumkaným stredom, ktorý na jazyku nádherne praská. Ten vo vás pristane, ani nezbadáte a chcete ďalší a ďalší. A ide to! Na posedenie dáte pokojne aj šesť.
Áno, dobre čítate, raj existuje. Mám to odskúšané, na domáce langoše som totiž zbalil svoju manželku.
.autor je scenárista.
Domáce langoše/
Potrebujeme na to tak málo: kocku droždia, štyri deci mlieka, pol kila hladkej múky, lyžičku soli a štipku cukru. Z jedného deci mlieka, droždia a štipky cukru vyrobíme kvások. Necháme pol hodinu pracovať. Potom do neho pridáme zvyšné mlieko a zapracujeme múku a soľ. Cesto necháme hodinku kysnúť na teplom mieste. Následne ho šupneme na pomúčenú dosku a nakrájame na bochníčky veľké ako dlaň. Tie necháme ešte päť minút podrásť. V hlbokej panvici rozpálime bravčovú masť, veľa masti, aby v nej langoš vedel plávať. Bochníčky potom zručne rozťahujeme ako pizza cesto dookola do tvaru kotúča, pričom po obvode ich necháme hrubšie a v strede by malo cesto presvitať. Také roztiahnuté ich hneď hádžeme na rozpálenú masť. Opražíme do ružova. Niekto do cesta pridáva vajcia či kyslú smotanu, no zabudnime na to, s cestom by sa zle robilo a langoš by bol príliš sýty. Cesnakový dressing tiež nevyrábame z oleja, ale z vody. Tri roztlačené strúčiky rozmiešame v deci teplej vody a osolíme. Natrieme na langoš a pustíme sa do neho.
Zrazu prejdete okolo malého učupeného stánku a zacítite tú neodolateľnú vôňu vypraženého cesta. A už ste stratení a už vás nič nezachráni. Zmietajú vami totiž podobné pocity, aké máva v seriáloch a filmoch upír, ktorý nevedomky prešiel okolo transfúznej stanice. Nohy prestanú poslúchať, urobia síce ešte dva-tri kroky, aby sa nepovedalo, no je rozhodnuté. Viete, že o sekundu sa obrátite a so zámienkou ísť sa na tie langoše len pozrieť, už stojíte v rade a rozmýšľate, či si ich dáte iba s cesnakom, alebo zhrešíte rovno aj nastrúhaným syrom sympaticky sa povaľujúcim na kyslej smotane.
.rakúsko-uhorský fastfood
Američania majú hamburger, Thajci vysmážané cvrčky, Belgičania hranolky a gofry, Angličania zase svoju smaženú tresku v novinách. My hrdí Východoeurópania a dediči starej dobrej rakúsko-uhorskej monarchie sme do zbierky ikonických rýchlych jedál zo stánku prispeli práve langošom. Síce ešte nie je rozšírený do celého sveta, ale čo nie je, môže byť.
Napokon, langoš to v tomto regióne, ako sýta a rýchla pochúťka, ťahá už pekných pár storočí. Jeho podoba sa síce menila, najmä spôsob jeho prípravy, no vždy išlo o nádherne nadýchaný posúch, ktorý voňal a lákal podobne ako dnes. Stačí si len spomenúť na hebučké okraje pufňavého cesta a krásne prepražený a chrumkavý stred. Okamžite nastane búrka v ústach, človeku sa nahrnú sliny a už začína rozmýšľať, kde by natrafil na najbližší stánok.
.plameň v názve
Názov langoš pochádza z maďarského slova láng, čo znamená plameň. U nás sme si ho skrátili na langoš alebo tiež nazvali podľa plameňa, na ktorom sa pôvodne robil ako chlieb. Dolniaky, skrátka, vždy ráno popri výrobe chleba robili zo zvyškového cesta langoše, horniaky si piekli v peci podplamenníky. Ani v iných častiach monarchie nezaostávali. V Rumunsku a Srbsku im zase hovoria dodnes languše.
Ich podmanivá chuť ľudí natoľko inšpirovala, že po čase im nestačilo langoše vypekať len raz za týždeň, keď sa robil chlieb, ale chceli ho mať k dispozícii kedykoľvek. A tak rezignovali na pec a začali chlebové kotúče vysmážať na poriadne rozpálenej bravčovej masti a natierať ich cesnakovým dresingom. Odtiaľ už bol len krôčik k tomu, aby si nejaký podnikavec na púti alebo na kúpaliskách postavil stánok s rýchlym občerstvením a v hlbokých panviciach smažil obrovské voňavé slnká, ktoré sa postupne v rukách ľudí menili na polmesiace a napokon na blažené nič.
.láska ide cez langoš
Čo si budeme hovoriť, najlepší langoš, aký kedy kto jedol, je vždy ten vlastne vyrobený. Už vidím mnohých, ako prevracajú očami. Načo sa s tým prplať, keď aj tak dokážem zjesť iba jeden? Chyba! Áno, stánkový langoš, nasiaknutý zle rozpáleným olejom a pripravený z čo najlacnejších surovín je ťažký a stiahne krv z mozgu do žalúdka na blažené tri hodiny. Nie tak však s láskou pripravený domáci langoš, ľahký ako obláčik, s pekne vychrumkaným stredom, ktorý na jazyku nádherne praská. Ten vo vás pristane, ani nezbadáte a chcete ďalší a ďalší. A ide to! Na posedenie dáte pokojne aj šesť.
Áno, dobre čítate, raj existuje. Mám to odskúšané, na domáce langoše som totiž zbalil svoju manželku.
.autor je scenárista.
Domáce langoše/
Potrebujeme na to tak málo: kocku droždia, štyri deci mlieka, pol kila hladkej múky, lyžičku soli a štipku cukru. Z jedného deci mlieka, droždia a štipky cukru vyrobíme kvások. Necháme pol hodinu pracovať. Potom do neho pridáme zvyšné mlieko a zapracujeme múku a soľ. Cesto necháme hodinku kysnúť na teplom mieste. Následne ho šupneme na pomúčenú dosku a nakrájame na bochníčky veľké ako dlaň. Tie necháme ešte päť minút podrásť. V hlbokej panvici rozpálime bravčovú masť, veľa masti, aby v nej langoš vedel plávať. Bochníčky potom zručne rozťahujeme ako pizza cesto dookola do tvaru kotúča, pričom po obvode ich necháme hrubšie a v strede by malo cesto presvitať. Také roztiahnuté ich hneď hádžeme na rozpálenú masť. Opražíme do ružova. Niekto do cesta pridáva vajcia či kyslú smotanu, no zabudnime na to, s cestom by sa zle robilo a langoš by bol príliš sýty. Cesnakový dressing tiež nevyrábame z oleja, ale z vody. Tri roztlačené strúčiky rozmiešame v deci teplej vody a osolíme. Natrieme na langoš a pustíme sa do neho.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.