A tým nám náš milý premiér povedal o sebe a svojom skutočnom zmýšľaní viac, než celým snemom. Kto je tu ten „moderný mercedes“? Maďarič? Ten ideológ starého strihu, ktorý páchne naftalínom matičiarskeho národovectva ako posledný dinosaurus v najlepších rokoch na našom území, až je to popri tých ostatných smeráckych šťukách bez akéhokoľvek sentimentu, priam dojímavé? Alebo pán premiér tým „moderným mercedesom“ myslí čisto Maďaričovo sebaspytujúce gesto? Ale čo je potom „stará kôlňa“? Strana, v ktorej sa na takéto džentlmenské prejavy sebakritiky odpovedá akurát tak chrochtaním? To hádam nie. To by bol veľmi sebakritický pohľad, hodný celkom iného premiéra než toho, ktorý už dnes, dva roky pred voľbami, rozdáva zadarmo lístky na vlak študentom z daní nás všetkých. Obávam sa, že tým „moderným mercedesom“ je v skutočnosti Ficova vlastná, slastná projekcia: posádka sama. Fico a jeho najvernejší, medzi ktorých Maďarič nepochybne patrí. Keď sa dojíma cynik, páchne to sentimentom a gýčom najhoršieho kalibru a keď je ten cynik ešte aj hlúpy, vyzerá to presne takto. V čiernom lesku tejto sedláckej metafory sa odráža Ficova pýcha a absencia akéhokoľvek kritického myslenia. Lebo tá stará kôlňa, ktorú má predseda na mysli, sme my všetci. My ostatní. Oni sú ten mercedes. A v tom je, paradoxne, naša nádej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.