Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zlepšiť prostredie? Zmeňte politiku!

.ján Oravec .časopis .týždeň v ekonomike

Pri výmene ministra hospodárstva sa v komentároch často objavovalo zhoršovanie podnikateľského prostredia a pokles Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Oprávnene?

V súvislosti s odchádzajúcim ministrom sa píše v tom duchu, že zhoršovaniu a poklesu nedokázal zabrániť. A tiež sú tu očakávania, že pre nastupujúceho ministra by sa zlepšenie v tejto oblasti malo stať prioritou. Týmto komentárom však unikla podstata. Skutočným riešením nie je výmena jedného z ministrov, ale zásadná zmena kurzu celej vládnej politiky.
Podmienky na podnikanie u nás zhoršuje notoricky známy problém veľkého množstva legislatívy, jej nekvality a tiež proces jej schvaľovania bez dostatočných konzultácií s dotknutými subjektmi. Dnes sa často podnikateľ s prekvapením dozvie, že vláda navrhla a parlament schválil nejakú vetičku, v dôsledku ktorej musí opäť plniť nové povinnosti, čeliť novým príkazom či zákazom, a tiež sankciám. Prípadne, že mu zákon vyťahuje peniaze z vrecka, pretože mu uložil povinnosť platiť subjektom, ktoré sa tešia zo štátom zaručeného podnikania.
Ministerstvo hospodárstva, ktorému sa podľa kompetenčného zákona patrí starať o podnikateľské prostredie, sa aj počas ministrovania Tomáša Malatinského usilovalo o isté vylepšenia regulačnej politiky vlády. Výsledkom je napríklad návrh vylepšeného mechanizmu posudzovania vplyvov legislatívy na podnikateľské prostredie. Kľúčové však je, že v rámci verejného sektora to bol a stále je hlas volajúceho na púšti, len s malými „ostrovčekmi pozitívnej deviácie“ na iných rezortoch.
Aj preto Slovensko výrazne zaostáva za medzinárodnými trendmi v regulačnej reforme. OECD, ktorej je Slovensko členom, pripravila pre politiku lepšej regulácie dvanásť odporúčaní. Slovensko neplní hneď prvé a najdôležitejšie: na najvyššej politickej úrovni prevziať zodpovednosť za vládnu politiku kvalitnej regulácie. A bohužiaľ, neplní ani žiadne zo zvyšných jedenástich odporúčaní. Výsledkom je, že podľa našej najnovšej analýzy sa v rokoch 2006 až 2012 zvýšil počet regulačných povinností v desiatich zákonoch kľúčových pre podnikanie. Zbytočné finančné náklady a administratívne zaťaženie tak znižujú konkurencieschopnosť Slovenska.
A ako by mala vyzerať zásadná zmena kurzu vládnej politiky? Z agendy lepšej regulácie by sa musela stať top priorita, s priamou angažovanosťou a podporou premiéra, prezidenta a predsedu parlamentu. Musela by mať adekvátne inštitucionálne zastrešenie a kapacitné vybavenie, s dostatočnými odbornými kapacitami pre výkon na jednotlivých rezortoch, s dohľadom v podobe nezávislej Rady pre lepšiu reguláciu. Netreba „vymýšľať koleso“, treba sa inšpirovať medzinárodnými iniciatívami, príkladmi z krajín, ako je napríklad Veľká Británia. Treba tiež prestať robiť nadprácu pri preberaní EÚ legislatívy. A treba opäť začať systematicky zlepšovať konkurencieschopnosť Slovenska.
Ak toto všetko nový minister hospodárstva dokáže zabezpečiť, bude úspešný. Keďže však ide o zásadnú zmenu kurzu vládnej politiky, jej realizácia je nad sily akéhokoľvek rezortného ministra. Stopy vedú na Úrad vlády, do kancelárie jej predsedu. Tu sa začínajú, respektíve zatiaľ skôr končia všetky nádeje na zlepšenie podnikateľského prostredia.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite