Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub

Existuje niečo ako kvalita demokracie. Stav krajiny môžete dlhodobo merať aj podľa toho, či sa zlepšuje, alebo zhoršuje. Tam, kde sa demokracii darí, rastie citlivosť k dodržiavaniu demokratických pravidiel. U nás je zase citlivý problém čarodejníckych učňov demokracie. Ivan Šimko si vymyslel štátnu zmluvu, a bol z toho rozpad štátu. Mikuláš Dzurinda sníval o veľkej stredopravej strane a skončilo sa to vzájomnou kanibalizáciou a požieraním.

O tom, že zožralo aj samotného požierača, škoda hovoriť. Jedni vymýšľajú referendovú demokraciu, druhí populistickú, tretí si priniesli do parlamentu technickú zručnosť a začali si fotografovať a navzájom ukazovať tajné hlasovania. Slovenskú parlamentnú demokraciu však tvorí celkom nesvätý svet, založený na zradách a podrazoch. V takomto svete však nebadane strácame elementárny cit pre to, čo je demokratické a čo nie a kde sú v stabilnej, normálne fungujúcej slobodnej spoločnosti mentálne, a nie formálne neprekročiteľné hranice.
Ale aj tak – parlamentnú demokraciu treba kultivovať, a nie likvidovať. Vždy som bol presvedčený, že fungujúca parlamentná demokracia je tesne previazaná s fungujúcimi politickými stranami a v normálnom demokratickom svete to tak aj je – politici odchádzajú, strany ostávajú. Len u nás je to naopak – politické strany odchádzajú, politici ostávajú. Ľavica sa vykryštalizovala ako zberná nádoba protinovembrových a protireformných síl, a dnes sa stará najmä o vlastné zabezpečenie a údržbu moci. Keď hľadá riešenia, opiera sa o spomienky na minulosť, z ktorých snuje spomienky na budúcnosť. Pravica sa utvárala pomaly a ťažko, okrem revolučného pátosu nemala veľmi z čoho. Nevytvorila si mladú generáciu ani zásobáreň inovatívnych nápadov. Čo potom na začiatku vyzerá ako inovácia, na konci sa mení na opicu a nápady pravice sa menia na makulatúru.
Deštrukcia demokratických pravidiel a mechanizmov má zdanlivo nevinné prejavy. Keď som v parlamente videl radostne pobiehajúcich detinských poslancov, ukazujúcich si v mobiloch tajné hlasovanie,  dostával som koprivku. Naozaj sa čudujem každému, kto pod vplyvom populistickej demokracie čo len koketuje s Matovičovými detektormi lži,  ktoré môžu byť užitočnými praktikami spravodajských služieb a policajného vyšetrovania, ale nie slobodnej verejnej činnosti, pokiaľ sa nemá zmeniť na činnosť užitočných idiotov.Takéto záplaty na parlamentnej demokracii, vydávajúce sa za jej oživenie, v podstate zastierajú rezignáciu na skutočné demokratické zmeny. Ich dôsledkom je absolútna strata rozlišovacej schopnosti ako v prípade neuveriteľnej českej diskusie o Noamovi Chomskom, ktorá je elementárnym zlyhaním súdnosti verejných intelektuálov, pripomínajúcim diskusie tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Táto diskusia zotrela elementárny, hlboký a principiálny rozdiel medzi slobodnou a neslobodnou, demokratickou a autokratickou spoločnosťou. Tak ďaleko sme to dopracovali. Aj preto žijeme v čudesnom medzičase, v ktorom sa tak dobre darí intelektuálnym kondotiérom a hochštaplerom.   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite