V Havane by si ho nikto nevšimol, ale tam, na periférii, bol neustále terčom posmechu a ohovárania.
Musel tomu čeliť sám. Dcéram musel vysvetliť, čo znamená menštruácia, musel si odstáť dlhé rady pred lekárňou, aby zohnal sanitárne balíčky a vždy niečo predať, aby zohnal nejakú bavlnu pod pultom navyše. Naučil sa žehliť pionierske košele, štopkať ponožky. Vstával skoro ráno a do postele sa dostal až večer. Jedna z jeho žien, ako ich volal, musela vždy vstávať skoro a musel jej nachystať raňajky. Jedna z nich hovorí, že jej „papi“ robí najlepšie fazuľky na celom ostrove, zatiaľ čo druhá mu dáva skontrolovať každý text, ktorý napíše.
O matke im nikdy nepovedal krivé slovo. Radšej sa ich snaží udržiavať v nádeji, že niekde v Kalifornii žije smutná žena, ktorá čaká, že opäť raz uvidí svoje dcérky. Ale listy nechodia, iba jeden za desaťročie, a aj v tom poslednom sa viac trápila pre to, že prišla o prácu, než pre svoje deti, ktoré zanechala na Kube.
Ricardo sa mohol od detí odpútať a urobiť to isté, čo robia mnohí iní. Ľudia na Kube by ho nikdy neobviňovali za to, že poslal deti k babke, nech žijú s ňou. Aj populárny refrén hovorí, že „otec je nikto“.
Dnes odišiel z domu skoro, nehlučne. Chcel sa dať ostrihať a kúpiť trochu rumu, aby oslávil Deň otcov. Je nedeľa, jeho „dievčatá“ budú spať dlho a kým vstanú, v kuchyni už bude rozvoniavať fazuľka.
Musel tomu čeliť sám. Dcéram musel vysvetliť, čo znamená menštruácia, musel si odstáť dlhé rady pred lekárňou, aby zohnal sanitárne balíčky a vždy niečo predať, aby zohnal nejakú bavlnu pod pultom navyše. Naučil sa žehliť pionierske košele, štopkať ponožky. Vstával skoro ráno a do postele sa dostal až večer. Jedna z jeho žien, ako ich volal, musela vždy vstávať skoro a musel jej nachystať raňajky. Jedna z nich hovorí, že jej „papi“ robí najlepšie fazuľky na celom ostrove, zatiaľ čo druhá mu dáva skontrolovať každý text, ktorý napíše.
O matke im nikdy nepovedal krivé slovo. Radšej sa ich snaží udržiavať v nádeji, že niekde v Kalifornii žije smutná žena, ktorá čaká, že opäť raz uvidí svoje dcérky. Ale listy nechodia, iba jeden za desaťročie, a aj v tom poslednom sa viac trápila pre to, že prišla o prácu, než pre svoje deti, ktoré zanechala na Kube.
Ricardo sa mohol od detí odpútať a urobiť to isté, čo robia mnohí iní. Ľudia na Kube by ho nikdy neobviňovali za to, že poslal deti k babke, nech žijú s ňou. Aj populárny refrén hovorí, že „otec je nikto“.
Dnes odišiel z domu skoro, nehlučne. Chcel sa dať ostrihať a kúpiť trochu rumu, aby oslávil Deň otcov. Je nedeľa, jeho „dievčatá“ budú spať dlho a kým vstanú, v kuchyni už bude rozvoniavať fazuľka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.