Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Vcelku je jedno, myslím si, či sa necháme viesť Desatorom, Ježišovou kázňou na hore, slovom Buddhovým, rozhovormi Konfuciovými, Kantom... mamkou, tatkom, podstatný je onen spoločný menovateľ všetkých pozitívnych spiritualít – nerobiť inému... a tak ďalej. Hroziaci prst autority najvyššej znamená, že poslušnosť voči normám spolužitia nie je až tak bezproblémová. Napokon, nie je bezproblémová odjakživa, a nie je bezproblémová ani pre mnohých rabínov, kňazov, buddhistov, konfuciánov, filozofov... mamky a tatkov.

Dejiny núkajú  príkladov, koľko sa do nás zmestí. Poslušnosť voči autorite najvyššej, pokojne jej hovorme pozitívna morálka, by určite prospela všetkým. Podobne poslušnosť voči pravidlám, ktoré sú – ako vieme už od antiky – hradbami obce. Poslušnosť nie je od diabla, zlé je jej zneužívanie a fakt, že tí najlepší nie sú vpredu, ale kdesi na okraji.
Nedávno vyšli, konečne, aj v Česku a na Slovensku slávne vedecké pojednania o temných stránkach ľudskej prirodzenosti a o tom, ako ľahko je prebudiť v človeku zloducha (Stanley Milgram: Poslušnosť voči autorite, Trenčín 2014, Philip Zimbardo: Luciferův efekt, Praha 2014). Milgramove a Zimbardove experimenty potvrdili známy fakt: sme hráčmi v aréne, kde sa klame, kradne, zneužíva... všakovako hreší, často pod zástavou náboženských doktrín, politických ideológií a vodcovských elít. Veď iba v tomto roku a iba na Slovensku sme mohli v priamom prenose sledovať pokračujúcu šikanu Hedvigy Malinovej-Žákovej, nekonečný príbeh o agentovi ŠTB a zvláštnom hospodárovi s cirkevným majetkom Sokolovi, denunciáciu biskupa Bezáka, protirómsku brutalitu v Moldave, lynč v Nitre, nástup extrémistov kotlebovského typu do komunálnej politiky, justičného „mága“ Harabina... A to  furt nevieme, ako to bolo s kauzou Gorila, kto zavraždil Ernesta Valka, ako to myslel premiér Fico, keď dával na rovnakú úroveň spojencov z NATO s komunistickými okupantmi z roku 1968.... Stále však žijeme v mieri a už štvrť storočia aj v demokracii. Zdá sa, že nadkritické množstvo ľudí je o. k. Inak by sme už dávno museli byť v háji. V atmosfére však cítiť, že to takto nemusí byť dlho. Sme konfrontovaní s vymakanými protivníkmi, ktorí vyznávajú vodcovský princíp, majú radi zbrane a zovreté šíky. Predstava, že ich vyzveme na súboj argumentov, je smiešna a samovražedná.     
Desivý na historických precendensoch či napríklad Milgramových a Zimbardových experimentoch je fakt, že „poslušní vykonávatelia“ zverstiev sa negrupovali len z luzy a psychopatov, ale aj z takzvanej normálnej populácie. Zdá sa, že pozitívna morálka musí byť do príliš mnohých ľudí nahustená „zhora“. Toť misia náboženských a politických vodcov, ktorí si zaslúžia rešpekt, čo je slovo, ktoré znie predsa len lepšie ako poslušnosť.
Proti zneužívaniu poslušnosti, umývaniu mozgov, strachu... existuje účinná sebaobrana – sila. Ozaj, nezrušili sme všeobecnú brannú povinnosť na škodu vlastnej veci? Nebola by prevenciou proti kriminalite výučba bojových umení na školách?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite