Momentálne nepíšem žiadnu novú knihu.
Snažím sa prežiť tých pár prezentácií, spojených s poslednou (Nevybavená záležitosť).Ono je to dosť náročné a únavné, a tiež otravné, lebo prezentujem seba. Občas mi nadávajú, že som falošne skromná, ale mňa to naozaj nebaví. Keď kniha vyjde, pre mňa je to zabudnutá vec. Minule som si nevedela spomenúť na meno postavy v najnovšej knižke. Vracať sa späť pre mňa už nemá zmysel. Nezávidím nikomu, že je slávnejší spisovateľ alebo spisovateľka, hneď mi napadne, že musí ísť na tridsať besied...
Za sladký oddych považujem, keď si môžem čítať.
A keď môžem knihu aj dočítať a nezabudnúť po týždni, o čom to bolo. To, čo čítaťmusím, väčšinou rovno v stroji aj opravujem. To, čo čítať chcem, mám v čítačke alebo v knihe. V bežnom týždni, keď je povinností veľa, sa dostanem na vankúšik až v sobotu poobede. Ľahnem si a čítam, zaspím a zase sa zobudím.
Hudbu nepočúvam.
Sedem rokov som hrala na klavíri, no potom som všetko zabudla. Nepúšťam si hudbu ani pri práci, neviem sa sústrediť na dve veci, redigovať a súčasne počúvať. Keď chodím von, veľa ľudí behá a niečo si púšťa do uší, ale mne robí dobre, keď vnímam, čo sa okolo mňa deje. Pri mori na dovolenke na slnku nečítam, radšej sa donekonečna pozerám na to modré. Cez deň, večer, hocikedy. Doma zas na prírodu, keď je všetko zelené. Chýba mi, že nemám možnosť sa niekde vyžiť v záhradke, celkom rada som u starých rodičov trhala burinu, lebo hneď bolo vidno výsledok. To bol dobrý pocit. A potom som už nevidela, keď do stredy zase narástla.
Cvičím poležiačky.
Išla som s mamou k terapeutke, keď spadla a mala bolesti a ako som sa prizerala, uvedomila som si, že aj mne by mohla pomôcť. V sedavom zamestnaní sú stavce posunuté dopredu, tak ich treba vyrovnať. Stačí si ľahnúť a desaťkrát poposúvať, to je veľmi ľahké a aj mi to dosť pomáha, ale robiť ďalšie cviky na iné kosti, to sa už prinútiť neviem.
Vedome sa snažím byť feministická matka, prakticky to ale nejde.
Po prvé to nemá nikto z nás zvnútornené, lebo sme neboli tak vychované, a po druhé, darmo si niečo uvedomujeme, keď celý svet funguje inak a obrazy deťom automaticky prichádzajú do hlavy, aj keď my im nedáme nijaký impulz. Či je feminista syn? Síce vidím, že niektoré jemnejšie veci má zvnútornené, ale inak mu lezie na nervy, keď to začnem verbalizovať. Bojovník za ženské práva z neho asi nebude.
Viem byť úplne halabala na peniaze.
Hrozne sa bojím, že raz dostanem upomienku na nedoplatky za desať rokov a skončím v kanáli. Často mám fóbie, že som zlyhala, urobila chybu. Nemám žiadne pozitívne myslenie, ale ani sa do neho nenútim, vlastnejší mi je výsmech, irónia. Pozitívne myslenie, to je mor, do Európy to vôbec nepatrí. Možno to je na niečo dobré, ale mne sa to zdá veľmi pionierske.
Som veriaca.
Praktikujúca katolíčka, ktorú rozčuľujú vrcholní predstavitelia cirkevnej hierarchie na Slovensku. Hľadám kúty v Bratislave, kde sa to dá vydržať, ktoré teraz nepomenujem, aby som im neuškodila. Snažím sa, aby sa syn nestal prázdne cynický. Rada sa dozvedám o nových veciach najmä z feministickej teológie.
Snažím sa prežiť tých pár prezentácií, spojených s poslednou (Nevybavená záležitosť).Ono je to dosť náročné a únavné, a tiež otravné, lebo prezentujem seba. Občas mi nadávajú, že som falošne skromná, ale mňa to naozaj nebaví. Keď kniha vyjde, pre mňa je to zabudnutá vec. Minule som si nevedela spomenúť na meno postavy v najnovšej knižke. Vracať sa späť pre mňa už nemá zmysel. Nezávidím nikomu, že je slávnejší spisovateľ alebo spisovateľka, hneď mi napadne, že musí ísť na tridsať besied...
Za sladký oddych považujem, keď si môžem čítať.
A keď môžem knihu aj dočítať a nezabudnúť po týždni, o čom to bolo. To, čo čítaťmusím, väčšinou rovno v stroji aj opravujem. To, čo čítať chcem, mám v čítačke alebo v knihe. V bežnom týždni, keď je povinností veľa, sa dostanem na vankúšik až v sobotu poobede. Ľahnem si a čítam, zaspím a zase sa zobudím.
Hudbu nepočúvam.
Sedem rokov som hrala na klavíri, no potom som všetko zabudla. Nepúšťam si hudbu ani pri práci, neviem sa sústrediť na dve veci, redigovať a súčasne počúvať. Keď chodím von, veľa ľudí behá a niečo si púšťa do uší, ale mne robí dobre, keď vnímam, čo sa okolo mňa deje. Pri mori na dovolenke na slnku nečítam, radšej sa donekonečna pozerám na to modré. Cez deň, večer, hocikedy. Doma zas na prírodu, keď je všetko zelené. Chýba mi, že nemám možnosť sa niekde vyžiť v záhradke, celkom rada som u starých rodičov trhala burinu, lebo hneď bolo vidno výsledok. To bol dobrý pocit. A potom som už nevidela, keď do stredy zase narástla.
Cvičím poležiačky.
Išla som s mamou k terapeutke, keď spadla a mala bolesti a ako som sa prizerala, uvedomila som si, že aj mne by mohla pomôcť. V sedavom zamestnaní sú stavce posunuté dopredu, tak ich treba vyrovnať. Stačí si ľahnúť a desaťkrát poposúvať, to je veľmi ľahké a aj mi to dosť pomáha, ale robiť ďalšie cviky na iné kosti, to sa už prinútiť neviem.
Vedome sa snažím byť feministická matka, prakticky to ale nejde.
Po prvé to nemá nikto z nás zvnútornené, lebo sme neboli tak vychované, a po druhé, darmo si niečo uvedomujeme, keď celý svet funguje inak a obrazy deťom automaticky prichádzajú do hlavy, aj keď my im nedáme nijaký impulz. Či je feminista syn? Síce vidím, že niektoré jemnejšie veci má zvnútornené, ale inak mu lezie na nervy, keď to začnem verbalizovať. Bojovník za ženské práva z neho asi nebude.
Viem byť úplne halabala na peniaze.
Hrozne sa bojím, že raz dostanem upomienku na nedoplatky za desať rokov a skončím v kanáli. Často mám fóbie, že som zlyhala, urobila chybu. Nemám žiadne pozitívne myslenie, ale ani sa do neho nenútim, vlastnejší mi je výsmech, irónia. Pozitívne myslenie, to je mor, do Európy to vôbec nepatrí. Možno to je na niečo dobré, ale mne sa to zdá veľmi pionierske.
Som veriaca.
Praktikujúca katolíčka, ktorú rozčuľujú vrcholní predstavitelia cirkevnej hierarchie na Slovensku. Hľadám kúty v Bratislave, kde sa to dá vydržať, ktoré teraz nepomenujem, aby som im neuškodila. Snažím sa, aby sa syn nestal prázdne cynický. Rada sa dozvedám o nových veciach najmä z feministickej teológie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.