Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vyoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Chcel som písať príbeh o vlčích makoch, tisíce ich teraz kvitnú všade pri cestách, ale nie som impresionista ani Georgia O’Keeffe. Fascinuje ma ich červená krása, taká silná a výrazna v májových poliach a ich krehkosť, keď ich chytíte do ruky a snažíte sa ich priniesť domov do vázy, o chvíľu je po nich. Záblesk, blik, impresia a všetko sa skončilo, ideálny kvet na zobrazovanie, či už ste, alebo nie ste impresionista. Vôbec, kvety ako téma umenia v svojej vädnúcej pominuteľnosti. Vanitas, natura morte, zátišie v svojom tichu, pripomínajúce dočasnosť, niečo, čo už nie je vo chvíli, keď sa na to na obraze dívame.

Básnik Robert Lax, ktorý svoj dlhý a dobrodružný život dožil na gréckom ostrove
Patmos, tam, kde Svätý Ján evanjelista napísal Apokalypsu, má baseň o tom, ako namaľovať dlhú rovnú čiaru. Tá báseň sa mi snívala ako sen a takto som si ho zapísal.
Napísať príbeh, ako si zavolali muža, ktorý maľoval čiaru, dlhú rovnú čiaru.
O tom, ako prišiel a ukazoval im stovky kresieb veľkých kvetov. Stále znova a znova,
len veľké kvety, až kým sa úplne neunavili. Keď zaspali a potom sa zobudili, našli cez celú miestnosť namaľovanú dlhú rovnú čiaru, vychádzala zo dverí a mizla v diaľke.
Muž tam už nebol, nikdy ho už nevideli.
A to mám najradšej Laxovu báseň, opportunity knocks but once sit still it will go away. Príležitosť klope, ale len čo sedíš ticho, ona odíde.
Roberta Laxa vám vrelo odporúčam, akokoľvek to znie oportunisticky.
A dívať sa na vlčie maky prosím do sýtosti, červenej sýtosti v zelenej sýtosti pod modrou oblohou, pekná výstava, tí impresionisti v SNG, len krátka. Nestihol som sa vynadívať, musíme ísť do polí.
A na záver by som ešte rád odcitoval moj obľúbený citát od púštnej maliarky.
Georgia O’Keeffe raz svojmu mladému priateľovi povedala: Boh mi sľúbil, že ak namaľujem stolovú horu Pedernal dostatočne veľakrát, tak mi ju daruje.
Myslím, že boh dodržal slovo. To on zvykne. Pedernal jej nepochybne patrí.
Ak by ste išli do nového Mexika, určite ju tam stretnete.
Tak sa dajte na cestu, priatelia. Šťastnú cestu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite