Deň jeho smrti bol symbolický, okrem iného to bol aj deň ťažkej porážky poľskej ľavice. Všetky ľavicové strany v eurovoľbách, ktoré sa konali v ten deň, získali spolu iba 15 percent hlasov.
Jaruzelski bol človekom, ktorý patril do spoločnosti Honeckera, Husáka, Ceauşesca či Živkova – posledných komunistických diktátorov v Európe. Ako dokonalý konformista však zacítil vetrík, ktorý začal viať z Moskvy, keď sa moci ujal Michail Gorbačov a prispôsobil sa tomu. Zorganizoval operáciu pod názvom Okrúhly stôl a vyhol sa osobnej zodpovednosti za spáchané zločiny. A bolo ich v jeho živote celkom dosť.
Keď sa Jaruzelski v roku 1923 narodil, nič nesvedčilo o tom, že sa raz stane presvedčeným komunistom. Narodil sa do šľachtickej rodiny, ktorá bola známa svojou religiozitou a patriotizmom. Navštevoval katolícke gymnázium a bol aktívnym skautom. Všetko však zmenila druhá svetová vojna a rozdelenie Poľska medzi hitlerovské Nemecko a stalinistické Rusko. Šesťnásťročný Jaruzelski sa spolu s rodičmi ocitol na Sibíri.
Do Poľska sa spolu s poľskou ľudovou armádou, ktorá vznikla po boku sovietskej armády, vrátil v roku 1944 už ako úplne iný človek. Jeho premena bola taká veľká, že o tom vznikla dokonca literárna legenda. Skutočného Jarzulského vraj v Rusku vymenili za jeho dvojníka. Na takéto tvrdenie však neexistuje jediný dôkaz. Oveľa pravdepodobnejšia je téza o ideovej premene mladého človeka vedeného oportunizmom.
Mladý dôstojník zažíva v komunistickom Poľsku prudkú kariéru. V rokoch 1945-47 bojuje proti poľskému antisovietskemu podzemnému odporu. Stane sa agentom vojenskej tajnej služby a ako muž, ktorý sa teší dôvere Moskvy, pomáha presadiť brutálnu sovietizáciu poľskej armády. Už vo veku 33 rokov sa stáva generálom.
Keď v roku 1967 vypukne na Blízkom východe šesťdňová vojna a v komunistických krajinách sa začne antisionistická honba na čarodejnice, Jaruzelski riadi „odžidovčenie” poľskej armády. Patrí do najantisemitskejšej frakcie v komunistickej strane. V roku 1968 ako minister obrany riadi poľské jednotky počas invázie do Československa. V roku 1970 dohliada na krvavú pacifikáciu robotníckych demonštrácií na pobreží, počas ktorých je niekoľko desiatok ľudí zastrelených.
Jeho postavenie v straníckej hierarchii po celý čas rástlo, až sa napokon v októbri 1981 stal prvým tajomníkom. A o dva mesiace neskôr – 13. decembra – vyhlasuje stanné právo, ktoré je priamo zamerané proti Solidarite. Až do svojej smrti Jaruzelski tvrdil, že tým chcel zabrániť horšiemu variantu – vojenskej intervencii sovietskej armády. Komunistické archívy však tieto jeho slová nepotvrdzujú. Moskva o niečom takom neuvažovala, po celý čas si boli v Kremli istí, že Jaruzelski si s povstaním Solidarity poradí sám.
Dekáda 80. rokov, keď stál generál na čele krajiny, bola v Poľsku obdobím stagnácie, hospodárskej krízy a stratených príležitostí. Vyše milióna Poliakov v tom čase emigrovalo z krajiny a vyše sto opozičných aktivistov bolo zavraždených neznámymi útočníkmi.
Pád komunizmu však nezastihne Jaruzelského ani na lavici obžalovaných, ako to bolo v prípade Honeckera, ani pred popravnou čatou, ktorá čakala na Ceaušesca. Jaruzelski sa, naopak, v roku 1989 stane novým poľským prezidentom, a to vďaka okrúhlemu stolu, kde došlo k porozumeniu časti elít Solidarity s komunistami.
Vďaka takejto transformácii režimu sa diktátor nikdy za svoje zločiny pred súdom nezodpovedal. Procesy proti nemu sa ťahali celé roky, zločiny sa tak stávali premlčané a sám generál svoju absenciu vysvetľoval zlým zdravotným stavom. Dnes ho tak môže súdiť už iba Boh a dejiny.
Jaruzelski bol človekom, ktorý patril do spoločnosti Honeckera, Husáka, Ceauşesca či Živkova – posledných komunistických diktátorov v Európe. Ako dokonalý konformista však zacítil vetrík, ktorý začal viať z Moskvy, keď sa moci ujal Michail Gorbačov a prispôsobil sa tomu. Zorganizoval operáciu pod názvom Okrúhly stôl a vyhol sa osobnej zodpovednosti za spáchané zločiny. A bolo ich v jeho živote celkom dosť.
Keď sa Jaruzelski v roku 1923 narodil, nič nesvedčilo o tom, že sa raz stane presvedčeným komunistom. Narodil sa do šľachtickej rodiny, ktorá bola známa svojou religiozitou a patriotizmom. Navštevoval katolícke gymnázium a bol aktívnym skautom. Všetko však zmenila druhá svetová vojna a rozdelenie Poľska medzi hitlerovské Nemecko a stalinistické Rusko. Šesťnásťročný Jaruzelski sa spolu s rodičmi ocitol na Sibíri.
Do Poľska sa spolu s poľskou ľudovou armádou, ktorá vznikla po boku sovietskej armády, vrátil v roku 1944 už ako úplne iný človek. Jeho premena bola taká veľká, že o tom vznikla dokonca literárna legenda. Skutočného Jarzulského vraj v Rusku vymenili za jeho dvojníka. Na takéto tvrdenie však neexistuje jediný dôkaz. Oveľa pravdepodobnejšia je téza o ideovej premene mladého človeka vedeného oportunizmom.
Mladý dôstojník zažíva v komunistickom Poľsku prudkú kariéru. V rokoch 1945-47 bojuje proti poľskému antisovietskemu podzemnému odporu. Stane sa agentom vojenskej tajnej služby a ako muž, ktorý sa teší dôvere Moskvy, pomáha presadiť brutálnu sovietizáciu poľskej armády. Už vo veku 33 rokov sa stáva generálom.
Keď v roku 1967 vypukne na Blízkom východe šesťdňová vojna a v komunistických krajinách sa začne antisionistická honba na čarodejnice, Jaruzelski riadi „odžidovčenie” poľskej armády. Patrí do najantisemitskejšej frakcie v komunistickej strane. V roku 1968 ako minister obrany riadi poľské jednotky počas invázie do Československa. V roku 1970 dohliada na krvavú pacifikáciu robotníckych demonštrácií na pobreží, počas ktorých je niekoľko desiatok ľudí zastrelených.
Jeho postavenie v straníckej hierarchii po celý čas rástlo, až sa napokon v októbri 1981 stal prvým tajomníkom. A o dva mesiace neskôr – 13. decembra – vyhlasuje stanné právo, ktoré je priamo zamerané proti Solidarite. Až do svojej smrti Jaruzelski tvrdil, že tým chcel zabrániť horšiemu variantu – vojenskej intervencii sovietskej armády. Komunistické archívy však tieto jeho slová nepotvrdzujú. Moskva o niečom takom neuvažovala, po celý čas si boli v Kremli istí, že Jaruzelski si s povstaním Solidarity poradí sám.
Dekáda 80. rokov, keď stál generál na čele krajiny, bola v Poľsku obdobím stagnácie, hospodárskej krízy a stratených príležitostí. Vyše milióna Poliakov v tom čase emigrovalo z krajiny a vyše sto opozičných aktivistov bolo zavraždených neznámymi útočníkmi.
Pád komunizmu však nezastihne Jaruzelského ani na lavici obžalovaných, ako to bolo v prípade Honeckera, ani pred popravnou čatou, ktorá čakala na Ceaušesca. Jaruzelski sa, naopak, v roku 1989 stane novým poľským prezidentom, a to vďaka okrúhlemu stolu, kde došlo k porozumeniu časti elít Solidarity s komunistami.
Vďaka takejto transformácii režimu sa diktátor nikdy za svoje zločiny pred súdom nezodpovedal. Procesy proti nemu sa ťahali celé roky, zločiny sa tak stávali premlčané a sám generál svoju absenciu vysvetľoval zlým zdravotným stavom. Dnes ho tak môže súdiť už iba Boh a dejiny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.