Máme za sebou od novembra 1989 skoro polovicu. Fakt, že doposiaľ vznikli tisícky veľmi pestrých a rozmanitých nadácií, fondov, foriem charity, svojpomoci a podobne, je fajn. Medzičasom mnohé z nich stratili svoj étos a míňajú čas a prostriedky predovšetkým na vlastnú existenciu a mnohé dokonca na všakovaké nehoráznosti. Nevadí, je to marginália. Podstatné je, že ľudia sa združujú v mene hodnôt, ktoré vyznávajú, vytvárajú komunity, siete, vstupujú do verejného priestoru a konajú.
Paľo Frič je akademik, aký má byť. Na našich občasných stretnutiach trúsi myšlienky zo svojich posledných výskumoch a ja potom doma premýšľam o jeho slovách. Naposledy to bola napríklad takáto veta: „Profesionalizácia zabíja občiansku spoločnosť!“ Niečo na tom bude. Predstava profesionálneho občana je absurdná. Smrdí aj predstava neziskovej neštátnej organizácie, ktorá slúži osobným záujmom nejakých úradníkov, politikov, obchodníkov. Začínam si tiež budovať veľmi osobný vzťah k európskym fondom, dislokovaným na rozvoj občianskej spoločnosti. Nedostanete sa k nim bez špecialistov na fomuláre, ktorí si za to nechávajú platiť. Naopak, mám v úcte súkromných darcov a dobrovoľníkov. Prosím, milí aktivisti, ktorí naozaj pomáhate, pochopte môj súčasný postoj: Jadrom občianskej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa dokázali o seba a svoje rodiny postarať a časť svojej kapacity a prostriedkov venujú nezištne iným. Pokorne, bez nárokov na potlesk a postranných úmyslov.
Putin a ľudia tohto typu vyznávajú záujmy. Konflikty hodnôt a záujmov kolíkujú cestu do budúcnosti. Podstatné je, aby z nás ľudia putinovského kalibru nespravili páchateľov, obete, pasívnych svedkov, občanov na úteku. Mimochodom: Čo to asi boli za ľudia, ktorí sa ukrajinským Doneckom, v Odese a inde pohybovali v maskách a so zbraňami v rukách? Občania? Bojovníci za slobodu a nezávislosť?
Nazad domov: Pamätáte sa ešte na „revolučné“ vzopätie počas „antigorilích“ protestov v roku 2012? Tu je moja osobná spomienka: http://www.sme.sk/c/6245401/fedor-gal-lidri-protestov-maju-sibnute-vizie.html a oneskorená reflexia jednej z organizátoriek: http://tv.sme.sk/v/29606/organizatorka-protestov-gorila-nase-ciele-boli-uletene.html. Smutnejšiu ukážku občianskej nekompetencie by sme u nás za posledné štvrťstoročie ťažko hľadali. Našťastie existuje aj kopec opačných skúseností. Napríklad kauza Štefana Harabina, a snahy občanov o nápravu chorej justície, ktorá by bez verejného tlaku dopadla inak.
Paľo Frič je akademik, aký má byť. Na našich občasných stretnutiach trúsi myšlienky zo svojich posledných výskumoch a ja potom doma premýšľam o jeho slovách. Naposledy to bola napríklad takáto veta: „Profesionalizácia zabíja občiansku spoločnosť!“ Niečo na tom bude. Predstava profesionálneho občana je absurdná. Smrdí aj predstava neziskovej neštátnej organizácie, ktorá slúži osobným záujmom nejakých úradníkov, politikov, obchodníkov. Začínam si tiež budovať veľmi osobný vzťah k európskym fondom, dislokovaným na rozvoj občianskej spoločnosti. Nedostanete sa k nim bez špecialistov na fomuláre, ktorí si za to nechávajú platiť. Naopak, mám v úcte súkromných darcov a dobrovoľníkov. Prosím, milí aktivisti, ktorí naozaj pomáhate, pochopte môj súčasný postoj: Jadrom občianskej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa dokázali o seba a svoje rodiny postarať a časť svojej kapacity a prostriedkov venujú nezištne iným. Pokorne, bez nárokov na potlesk a postranných úmyslov.
Putin a ľudia tohto typu vyznávajú záujmy. Konflikty hodnôt a záujmov kolíkujú cestu do budúcnosti. Podstatné je, aby z nás ľudia putinovského kalibru nespravili páchateľov, obete, pasívnych svedkov, občanov na úteku. Mimochodom: Čo to asi boli za ľudia, ktorí sa ukrajinským Doneckom, v Odese a inde pohybovali v maskách a so zbraňami v rukách? Občania? Bojovníci za slobodu a nezávislosť?
Nazad domov: Pamätáte sa ešte na „revolučné“ vzopätie počas „antigorilích“ protestov v roku 2012? Tu je moja osobná spomienka: http://www.sme.sk/c/6245401/fedor-gal-lidri-protestov-maju-sibnute-vizie.html a oneskorená reflexia jednej z organizátoriek: http://tv.sme.sk/v/29606/organizatorka-protestov-gorila-nase-ciele-boli-uletene.html. Smutnejšiu ukážku občianskej nekompetencie by sme u nás za posledné štvrťstoročie ťažko hľadali. Našťastie existuje aj kopec opačných skúseností. Napríklad kauza Štefana Harabina, a snahy občanov o nápravu chorej justície, ktorá by bez verejného tlaku dopadla inak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.