Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Archeológia s mecénom

.časopis .týždeň doma

 Na Slovensku možno nikdy nebudú bohatí mecéni podporujúci vedu či umenie. Dokonca aj samotné slovo mecén nám znie akosi cudzie. Lenže je tu výnimka. Vďaka štedrej podpore jedného človeka funguje Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI).


Na slovenské pomery znie ten príbeh dosť neuveriteľne. Vlani na Slovensku vzniklo občianske združenie s ambíciou stať sa inštitúciou, ktorá robí vlastné archeologické výskumy, a to aj v zahraničí. Chce podporovať aj historický výskum, robí vedecké kolokviá a je vydavateľom populárneho historického časopisu. Už dnes toto združenie zamestnáva na plný úväzok sedem archeológov a hľadá ďalších. V  inzerátoch SAHI sa okrem iného píše: „výhodné finančné ohodnotenie, vyššie než v iných vedeckých inštitúciách“. O kvalitných softvérových programoch či notebooku, ktorý získajú hneď pri nástupe, sa kolegom v štátnych inštitúciách môže len snívať. Aj preto si dnes SAHI už vraj môže medzi mladou generáciou archeológov vyberať tých najlepších.
Dobré finančné zázemie občianskeho združenia SAHI zabezpečuje zatiaľ v prvom rade silný mecén.
Širokej verejnosti nie je jeho meno známe, nie je to žiadna veľká celebrita, ale to meno dobre poznajú právnici a podnikatelia (pozri stĺpček). JUDr. Zoroslav Kollár má podľa údajov časopisu Týden majetok v hodnote päť miliárd korún. Sám túto informáciu považuje za korektnú. Pred pár týždňami sa doktor Kollár rozhodol aj pre vlastnú medializáciu. Jeho tvár sa objavila na titulke life-stylového magazínu Prečo nie? Kollár v ňom verejne hovorí nielen o podnikaní, ale aj o svojej vášni – archeológii. Nie je to však len nejaké amatérske kopanie pre radosť, Kollár sa so svojím inštitútom dostal na atraktívnu archeologickú lokalitu v severnej Sýrii, kde hľadá stále neobjavené mesto Vašukanni, centrum významnej starovekej ríše Mitanni. Táto ríša existovala v období rokov 1700 – 1200 pred Kristom. Mittani bola manželstvami poprepájaná so starovekým Egyptom. V čase najväčšieho rozmachu v poslednej tretine 15. storočia p.n. l. mitannskí vládcovia ovládali rozsiahle oblasti Sýrie, Anatólie a Mezopotámie.

Lokalita, na ktorej robí výskum aj SAHI, sa označuje za veľmi pravdepodobné miesto, kde by sa centrum Mitanni mohlo nachádzať.
Licenciu na výskum v lokalite Tell Fecheriye získala Slobodná univerzita v Berlíne. Nemala však dosť financií. Tie ponúkol Zoroslav Kollár, a tak sa mohlo SAHI zapojiť do výskumu. Pre slovenskú archeológiu, ktorá nemá často možnosť podieľať sa na výskume vo významných starovekých centrách, je to veľká príležitosť. (Archeologický ústav SAV robí výskum na kuvajtskom ostrove Failakav v Perzskom zálive.)

.združenie
Peter Valent, asistent doktora Kollára, je zhodou okolností vyštudovaný archeológ. V spoločných rozhovoroch asi pred dvoma rokmi dospeli k tomu, že nebudú finančne podporovať existujúce štátne výskumné inštitúcie, ale založia si vlastnú archeologickú a historickú spoločnosť.  „Bol to veľký sen doktora. Kollára už od jeho štúdií,“ hovorí Valent. „Vďaka inštitútu si môže plniť svoj chlapčenský sen: Podieľať sa na významných svetových výskumoch.“
Peter Valent oslovil s ponukou najprv archeológa Drahoslava Hulínka. „Peter mi povedal, že je tu ambícia robiť archeologický výskum v Sýrii a že ho financuje pán doktor Kollár,“ spomína Hulínek. „Ja som to meno dovtedy nepočul, tak som ostal v pomykove. Vôbec som si nevedel predstaviť, že by sa niečo také mohlo stať na Slovensku. Neveril som, že to môže byť pravda.“ Ponuku však prijal a dnes je presvedčený, že SAHI má budúcnosť. „Je to dlhodobý projekt, naši zamestnanci majú zmluvy na dobu neurčitú. V SAHI vidia perspektívu aj vďaka tomu, že tu nie je taká závislosť od peňažnej podpory zo štátnych zdrojov.“
Vzorom Dr. Kollára je vraj lord Carnavon, anglický šľachtic, ktorý začiatkom minulého storočia financoval výskum Howarda Cartera. Tomu sa podarilo objaviť Tutanchamónovu hrobku. Kollár sa na vykopávkach v Sýrii aj sám zúčastňuje, navyše je v tiráži časopisu Historická revue vedený ako fotograf tohto časopisu. Rozhodne je to najbohatší fotograf v slovenskej žurnalistike. „To nie je nejaká hračka bohatého človeka. Je za tým reálna práca fotografa, dokonca si fotografie aj sám upravuje,“ hovorí Hulínek.

.vydrica
Hulínek, Valent a Kollár založili vlani v máji občianske združenie Slovenský archeologický a historický inštitút. Kúpili krachujúci časopis Historická revue, zamestnali archeológov a historikov. Do svojho tímu získali prof. Tatianu Štefanovičovú, ktorá pôsobila na katedre archeológie, a tiež bývalú vedúcu NKP Devín Veroniku Plachú. Aj vďaka týmto menám získali od ministerstva kultúry licenciu na archeologický výskum, ktorý môžu vykonávať aj na Slovensku.
Dnes po poldruharoku existencie má SAHI sedem archeológov, sieť spolupracovníkov, má vlastné priestory, knižnicu, dobré materiálne i technické vybavenie. Usporiadali už jedno medzinárodné vedecké kolokvium, podporujú vedecký výskum o Móricovi Beňovskom, oživili časopis Historická revue a čoraz viac sa presadzujú aj pri získavaní objednávok na Slovensku, aby robili archeologický prieskum vyplývajúci investorom zo zákona. To je oblasť, kde sa dá aj zarobiť. Preto na Slovensku vznikli už tri súkromné archeologické spoločnosti, ktoré ponúkajú takéto služby. No a SAHI so silným podnikateľským zázemím a kontaktmi si dokáže takéto zákazky zohnať. Príkladom je práve výskum na Vydrici.
Od júna tohto roku robí SAHI jeden z najatraktívnejších slovenských výskumov – pod úpätím Bratislavského hradu v oblasti bývalého Podhradia, a to v rámci prípravy projektu Vydrica. 
„Na bežné náklady sa snažíme zarobiť si ponúkaním nášho servisu pre investorov, ale na veľké projekty získavame peniaze z grantov a od nášho mecéna,“ hovorí Valent, ale dodáva: „Sme nezisková organizácia, teda to, čo zarobíme, ide do časopisu a do výskumných projektov.“ Projekty v zahraničí však fungujú najmä vďaka mecénovi. „Náš mecén má celý komplex firiem, ktoré mu zabezpečujú služby a my ten servis môžeme využívať,“ pripomína Hulínek a dodáva, že vďaka tomu sa ich archeológovia môžu zaoberať len svojou prácou a nemusia riešiť právnické či ekonomické záležitosti.

.problém?
Oprávnenie na archeologický výskum, ktoré udeľuje ministerstvo kultúry, doteraz získali len tri súkromné subjekty. Viac ako dvadsiatku ďalších licencií si rozdelili „oficiálne“ inštitúcie ako univerzitné fakulty, múzeá, Pamiatkový úrad či Archeologický ústav SAV. Ako sa tieto organizácie pozerajú na svojich nových konkurentov?
Podľa Hulínka má SAHI počiatočné obdobie nedôvery z ich strany už za sebou. Karol Pieta, predseda Archeologickej rady, poradného orgánu ministerstva kultúry, má iný názor: „Neradi sa na to pozeráme, pretože sú to zvláštne štruktúry, ktoré nezabezpečujú v plnom rozsahu spätnú väzbu, to znamená konzervovanie, starostlivosť o nálezy, ich spracovanie, ich vedecké vyhodnotenie, pretože jednoducho ich základnou činnosťou je terénna práca.“ Podľa Pietu problém nespočíva v tom, že by tieto firmy niečo zle vykopali, ale v tom, že materiál ide okamžite do skladu. Ideálne by pritom bolo, „aby ten, čo to vykope, to aj vyhodnotil a spracoval.“ Pieta, inak tiež pracovník Archeologického ústavu, hovorí, že neporovnateľne väčšou zárukou, že sa s pamiatkami bude lepšie zaobchádzať, sú akademické alebo univerzitné pracoviská.
Pietove konkrétne skúsenosti (kontroluje napríklad prácu spoločnosti Terra Antiqua) so súkromnými archeológmi pritom nie sú zlé. Nepáči sa mu len princíp, že môžu vytvárať zisk, čo je možné práve pri záchrannom archeologickom výskume, ktorý je nevyhnutné vykonať napríklad pri príprave stavieb, teda aj na Vydrici. 
„Mne sa nepáči, že ústami odborného garanta, profesorky Štefanovičovej, SAHI deklarovala, že ťažiskovo bude pracovať v zahraničí a len úplne výnimočne na Slovensku,“ hovorí Pieta. „Po roku to už nie je pravda a najväčšie výskumy vykonávajú na Slovensku. Tak neviem, kde je hranica medzi filantropiou a dobre plánovaným podnikaním. Len čas ukáže, či ide naozaj o filantropiu, alebo je to spojené so servisom pre nejakú stavebnú loby.“ 
To je pravda, filantropia a mecénstvo sa nedajú vynútiť. Zakiaľ však trvajú, zaslúžia si SAHI ako aj samotný Zoroslav Kollár uznanie. Archeológia ich zjavne baví, majú svoje ciele a plány do budúcnosti a Kollárov príklad možno pritiahne aj ďalších bohatých ľudí, ktorí si budú chcieť splniť svoje sny a podporiť niečo zmysluplné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite