Pritom z Bratislavy neprišla nijaká rocková kapela alebo iná mediálna hviezda, ale peštianskej verejnosti sa predstavil maďarsko-slovenský historický časopis a publikum zastupovala vo veľkom počte mladá generácia.
Názov spoločného dvojjazyčného časopisu je Kor/r/idor. (Len tak na okraj: po maďarsky v názve čítame aj skrytú kalambúru slov v slovenskom význame: vek, obdobie, čas.) Čiže spoločný priestor, kde môžeme prechádzať popri sebe, dať sa do reči, vypočuť si jeden druhého v uvoľnenom tóne kuloárnych rozhovorov. Maďara so Slovákom a naopak. Ide o spoločný počin s viacznačným rozmerom. Ako iniciátor sa na ňom zúčastňuje Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (sídlo redakcie je v Békéšskej Čabe) a Inštitút Fórum pre výskum menšín v Šamoríne, ďalej historické ústavy akadémií vied obidvoch krajín. Teda dobrá spoločnosť, kde sú okrem národných akadémií prítomné aj tie menšinové. Časopis vypĺňa jestvujúce vákuum, v posledných rokoch práca zmiešanej maďarsko-slovenskej komisie historikov postupne stratila svoj elán (vlastne ani neviem, kto sa teraz pokladá za jej člena). Najmä keď občas neboli prostriedky ani na dvojjazyčné vydanie štúdií zo spoločných zasadnutí. Nové práce historikov boli dostupné len tým, ktorí čítajú v druhom jazyku, a to je pomerne malé percento odboru.
Zodpovedný redaktor nového časopisu József Demmel položil na stôl hneď štyri čísla Kor/r/idoru. Nepárne čísla budú maďarské a párne slovenské. Tak sa vytvorila možnosť, aby sa najdôležitejšie štúdie spoločného záujmu mohli uverejniť v druhom jazyku. V úvodnom slove prvého čísla stojí, že hlavným cieľom časopisu je vytvoriť možnosť sústavného, pravidelného a intenzívneho odborného dialógu. A čo je obzvlášť dôležité, nehodlajú sa obchádzať polemické a sporné otázky. Bola by falošná ilúzia veriť, že také nejestvujú, že rovnako nazeráme na spoločné dejiny. Práve to môže byť dôležitým východiskom, že spoznáme povahu odlišných národných naratívov. O týchto problémoch a paralelách v maďarsko-slovenských konfliktoch píše v prvom čísle Štefan Šutaj, a uvažuje, či je vôbec možné pripraviť spoločné slovensko-maďarské historické texty.
V každom čísle sa nachádzajú tri hlavné rubriky: štúdie, za nimi nasleduje kritický prehľad významných publikácií a napokon vo forme rozhovoru portrét o smerodajnom slovenskom, respektíve maďarskom historikovi. Akým otázkam sa bude venovať osobitná pozornosť? Je to problematika viacnásobnej identity (po dlhom čase možno nájsť takéto príklady), asimilácia, skúmanie národných mýtov. Dôležitá bude tiež otázka novších dejín kultúry: ako sa vytvoril a vytvára obraz jedného o druhom.
Bežné skúsenosti nám napovedajú, že o tom stále nevieme dosť. Každý má svoje pochybnosti, obraz sa predsa líši podľa uhla pohľadu, a napokon, obraz sa môže aj meniť. Podľa môjho súkromného dotazníkového prieskumu na malej vzorke univerzitnej populácie (niekoľko desiatok osôb) sa v predchádzajúcom desaťročí mienka o Slovákoch v Maďarsku čiastočne zmenila – a to negatívnym smerom. Nie je ľahké odpovedať na otázku, akú úlohu v tom zohrala Mečiarova vláda, potom prvá Ficova vláda, na druhej strane zase jednostrannosť maďarskej masovej komunikácie. V Maďarsku sa pokladajú maďarsko-slovenské vzťahy za napätejšie, než v skutočnosti sú. Prirodzene, na vytvorenie objektívnejšieho obrazu by bola potrebná vhodná súčinnosť politikov a médií.
Mladá generácia historikov si tak plní svoju povinnosť. Osobitnú pozornosť si zaslúži, že mnohí z tých, ktorí sa zaoberajú maďarsko-slovenskými vzťahmi, nie sú zo Slovenska. Kor/r/idor je poznačený duchom modernej vedy a vzájomného pochopenia.
Názov spoločného dvojjazyčného časopisu je Kor/r/idor. (Len tak na okraj: po maďarsky v názve čítame aj skrytú kalambúru slov v slovenskom význame: vek, obdobie, čas.) Čiže spoločný priestor, kde môžeme prechádzať popri sebe, dať sa do reči, vypočuť si jeden druhého v uvoľnenom tóne kuloárnych rozhovorov. Maďara so Slovákom a naopak. Ide o spoločný počin s viacznačným rozmerom. Ako iniciátor sa na ňom zúčastňuje Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (sídlo redakcie je v Békéšskej Čabe) a Inštitút Fórum pre výskum menšín v Šamoríne, ďalej historické ústavy akadémií vied obidvoch krajín. Teda dobrá spoločnosť, kde sú okrem národných akadémií prítomné aj tie menšinové. Časopis vypĺňa jestvujúce vákuum, v posledných rokoch práca zmiešanej maďarsko-slovenskej komisie historikov postupne stratila svoj elán (vlastne ani neviem, kto sa teraz pokladá za jej člena). Najmä keď občas neboli prostriedky ani na dvojjazyčné vydanie štúdií zo spoločných zasadnutí. Nové práce historikov boli dostupné len tým, ktorí čítajú v druhom jazyku, a to je pomerne malé percento odboru.
Zodpovedný redaktor nového časopisu József Demmel položil na stôl hneď štyri čísla Kor/r/idoru. Nepárne čísla budú maďarské a párne slovenské. Tak sa vytvorila možnosť, aby sa najdôležitejšie štúdie spoločného záujmu mohli uverejniť v druhom jazyku. V úvodnom slove prvého čísla stojí, že hlavným cieľom časopisu je vytvoriť možnosť sústavného, pravidelného a intenzívneho odborného dialógu. A čo je obzvlášť dôležité, nehodlajú sa obchádzať polemické a sporné otázky. Bola by falošná ilúzia veriť, že také nejestvujú, že rovnako nazeráme na spoločné dejiny. Práve to môže byť dôležitým východiskom, že spoznáme povahu odlišných národných naratívov. O týchto problémoch a paralelách v maďarsko-slovenských konfliktoch píše v prvom čísle Štefan Šutaj, a uvažuje, či je vôbec možné pripraviť spoločné slovensko-maďarské historické texty.
V každom čísle sa nachádzajú tri hlavné rubriky: štúdie, za nimi nasleduje kritický prehľad významných publikácií a napokon vo forme rozhovoru portrét o smerodajnom slovenskom, respektíve maďarskom historikovi. Akým otázkam sa bude venovať osobitná pozornosť? Je to problematika viacnásobnej identity (po dlhom čase možno nájsť takéto príklady), asimilácia, skúmanie národných mýtov. Dôležitá bude tiež otázka novších dejín kultúry: ako sa vytvoril a vytvára obraz jedného o druhom.
Bežné skúsenosti nám napovedajú, že o tom stále nevieme dosť. Každý má svoje pochybnosti, obraz sa predsa líši podľa uhla pohľadu, a napokon, obraz sa môže aj meniť. Podľa môjho súkromného dotazníkového prieskumu na malej vzorke univerzitnej populácie (niekoľko desiatok osôb) sa v predchádzajúcom desaťročí mienka o Slovákoch v Maďarsku čiastočne zmenila – a to negatívnym smerom. Nie je ľahké odpovedať na otázku, akú úlohu v tom zohrala Mečiarova vláda, potom prvá Ficova vláda, na druhej strane zase jednostrannosť maďarskej masovej komunikácie. V Maďarsku sa pokladajú maďarsko-slovenské vzťahy za napätejšie, než v skutočnosti sú. Prirodzene, na vytvorenie objektívnejšieho obrazu by bola potrebná vhodná súčinnosť politikov a médií.
Mladá generácia historikov si tak plní svoju povinnosť. Osobitnú pozornosť si zaslúži, že mnohí z tých, ktorí sa zaoberajú maďarsko-slovenskými vzťahmi, nie sú zo Slovenska. Kor/r/idor je poznačený duchom modernej vedy a vzájomného pochopenia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.