.športové talenty často pochádzajú zo športových rodín. Ty si, Daniela, z takej rodiny?
Som zo športovej rodiny. Moji rodičia športovali a doteraz sa tomu venujú, aj keď len rekreačne. Pochádzam z Bugľoviec, je to malá dedinka na Spiši, má okolo tristo obyvateľov. Je nás šesť súrodencov, štyria chlapci a dve dievčatá. Dvaja najstarší bratia majú hudobnú skupinu, to ich baví viac ako šport. Ďalší brat hrával sem-tam za školu, ale to je asi tak všetko. Sestra s najmladším bratom sú športové typy, ale venujú sa tomu len v krúžku v škole.
.ako sa dievča z malej spišskej dedinky dostane k atletike?
Ja som na základnej škole robila všetky možné športy – futbal, basketbal, volejbal, hádzanú. Aj atletiku, ale vôbec som netrénovala, len som chodila na krúžok loptových a pohybových hier. Pred dvoma rokmi som postúpila na majstrovstvá Slovenska základných škôl v atletike, bežala som šesťdesiatku a skončila som tretia. Tam si ma všimla moja terajšia trénerka Katarína Adlerová a chcela ma nahovoriť, aby som išla k nim na športové gymnázium do Nitry. Lenže kým ma stihla osloviť, tak my už sme išli domov a ona ma potom nevedela nájsť. Hľadala ma na internete, na facebooku a nikde ma nenašla, až sa nakoniec dovolala do našej školy, kde jej dali na mňa číslo.
.takže začalo sa to pátraním a pokračovalo to ako?
Spýtala sa ma, či by som nechcela robiť atletiku. Mne sa to páčilo, ale nebola som si istá, či budem dobrá, tak sme sa s rodičmi dohodli, že to skúsim a keby mi to nešlo, tak po polroku prestúpim na inú školu. Pôvodne som chcela ísť na gymnázium do Spišskej Novej Vsi, do športovej triedy, kde som mala hrať volejbal. Ale ukázalo sa, že mi to ide a som dobrá.
.takže v šestnástich rokoch si prvý raz začala so systematickým tréningom. Bola to veľká zmena?
Mne sa tréningy páčia. Nerobí mi to problém a tréningy sú dobré. Postupne som sa preorientovala z najkratších tratí na štvorstovku. Najprv som behala šesťdesiatku, stovku a dvojstovku, ale potom som raz skúsila štvorstovku a hneď na prvý raz som ju v hale zabehla pod minútu, čo bolo prekvapením nielen pre mňa, ale aj pre trénerku.
.kedy si bežala prvú štvorstovku na štadióne?
Pred rokom, tu v Trnave. Potom všelikde inde a neskôr som opäť tu v Trnave zabehla 56,62 čo znamenalo splnený limit na majstrovstvá sveta do sedemnásť rokov. Tie sa konali minulý rok v júli v Donecku a tam som si zabehla osobný rekord 56,32. Nestačilo to na postup z rozbehu, ale skončila som dvadsiata šiesta. Z päťdesiatich.
.to bolo len pár mesiacov po tom, čo si bežala štvorstovku prvý raz v živote. A potom na jeseň si na stredoškolských majstrovstvách sveta už získala medailu.
Medailu som síce nedostala, ale skončila som na treťom mieste. Tretie sme skončili aj vo švédskej štafete, to je 100, 200, 300 a 400 metrov. Štartovné bloky boli zle poposúvané, takže my aj iné štafety sme bežali väčšiu vzdialenosť ako štafety v prvých troch dráhach. Ja som bežala tretí úsek a podarilo sa mi to dotiahnuť, predbehla som nejaké súperky a odovzdávala som ako druhá.
.na takýchto pretekoch sa stretávajú mladí talentovaní športovci, z ktorých niektorí možno budú svetové hviezdy. Iní to už oveľa ďalej nedotiahnu a práve toto je vrcholom ich športovej kariéry. Panuje tam nejaká silná rivalita?
Ak mám hovoriť za seba, tak ja som napríklad v tom Donecku súperky nijako zvlášť nevnímala. Sústredila som sa len na to, že teraz ide môj beh, musím to zabehnúť dobre s cieľom postúpiť do semifinále, čo sa mi nepodarilo. Ušlo mi to len o dve postupové miesta. Samozrejme, keď už vyštartujeme, tak sa snažím udržiavať odstup od najbližšej dráhy a po vyrovnaní handikepov sa snažím ísť pred súperky, ak na to mám sily.
.aké sú plány na tento rok?
Veľmi by som chcela splniť limit na juniorské majstrovstvá sveta, ktoré budú v lete v Eugene v USA. Tam je limit 55,25 a zväzový limit je 54,75. Ak by som zabehla ten prísnejší limit, tak by mi cestu hradil atletický zväz. Ak sa mi podarí splniť len ten mäkší limit, tak by som si to musela čiastočne platiť sama.
.a v tom by mal pomôcť grant v rámci programu Talenty novej Európy?
Ten grant som žiadala ako príspevok na niekoľko vecí. Jednak na sústredenie v teplejších podmienkach, a jednak na športovú obuv a oblečenie. A tiež na majstrovstvá sveta, ak by sa mi nepodarilo splniť ten ostrejší limit. Na sústredení som už bola, na Kanárskych ostrovoch, a tiež som si kúpila nové tretry.
.čo ťa baví okrem športu?
Priatelia, spoločenské hry, hudba. Najmä ľudová. Aj tá skupina, čo majú bratia, hrá ľudovky. Ja sama na ničom nehrám, aj keď občas si niečo skúsim na klavíri, ale nie je to bohviečo. A okrem hudby ešte turistika a bicyklovanie.
.a čo knihy, filmy?
Knihy veľmi nečítam, z filmov mám rada komédie, hudobné a tanečné filmy. A niekedy si celkom rada pozriem aj horor a samozrejme rozprávky.
.a športové prenosy? Si vášnivý fanúšik, alebo ťa to baví menej ako aktívne športovanie?
Rada pozerám atletiku a hokej, ale ešte radšej športujem.
Som zo športovej rodiny. Moji rodičia športovali a doteraz sa tomu venujú, aj keď len rekreačne. Pochádzam z Bugľoviec, je to malá dedinka na Spiši, má okolo tristo obyvateľov. Je nás šesť súrodencov, štyria chlapci a dve dievčatá. Dvaja najstarší bratia majú hudobnú skupinu, to ich baví viac ako šport. Ďalší brat hrával sem-tam za školu, ale to je asi tak všetko. Sestra s najmladším bratom sú športové typy, ale venujú sa tomu len v krúžku v škole.
.ako sa dievča z malej spišskej dedinky dostane k atletike?
Ja som na základnej škole robila všetky možné športy – futbal, basketbal, volejbal, hádzanú. Aj atletiku, ale vôbec som netrénovala, len som chodila na krúžok loptových a pohybových hier. Pred dvoma rokmi som postúpila na majstrovstvá Slovenska základných škôl v atletike, bežala som šesťdesiatku a skončila som tretia. Tam si ma všimla moja terajšia trénerka Katarína Adlerová a chcela ma nahovoriť, aby som išla k nim na športové gymnázium do Nitry. Lenže kým ma stihla osloviť, tak my už sme išli domov a ona ma potom nevedela nájsť. Hľadala ma na internete, na facebooku a nikde ma nenašla, až sa nakoniec dovolala do našej školy, kde jej dali na mňa číslo.
.takže začalo sa to pátraním a pokračovalo to ako?
Spýtala sa ma, či by som nechcela robiť atletiku. Mne sa to páčilo, ale nebola som si istá, či budem dobrá, tak sme sa s rodičmi dohodli, že to skúsim a keby mi to nešlo, tak po polroku prestúpim na inú školu. Pôvodne som chcela ísť na gymnázium do Spišskej Novej Vsi, do športovej triedy, kde som mala hrať volejbal. Ale ukázalo sa, že mi to ide a som dobrá.
.takže v šestnástich rokoch si prvý raz začala so systematickým tréningom. Bola to veľká zmena?
Mne sa tréningy páčia. Nerobí mi to problém a tréningy sú dobré. Postupne som sa preorientovala z najkratších tratí na štvorstovku. Najprv som behala šesťdesiatku, stovku a dvojstovku, ale potom som raz skúsila štvorstovku a hneď na prvý raz som ju v hale zabehla pod minútu, čo bolo prekvapením nielen pre mňa, ale aj pre trénerku.
.kedy si bežala prvú štvorstovku na štadióne?
Pred rokom, tu v Trnave. Potom všelikde inde a neskôr som opäť tu v Trnave zabehla 56,62 čo znamenalo splnený limit na majstrovstvá sveta do sedemnásť rokov. Tie sa konali minulý rok v júli v Donecku a tam som si zabehla osobný rekord 56,32. Nestačilo to na postup z rozbehu, ale skončila som dvadsiata šiesta. Z päťdesiatich.
.to bolo len pár mesiacov po tom, čo si bežala štvorstovku prvý raz v živote. A potom na jeseň si na stredoškolských majstrovstvách sveta už získala medailu.
Medailu som síce nedostala, ale skončila som na treťom mieste. Tretie sme skončili aj vo švédskej štafete, to je 100, 200, 300 a 400 metrov. Štartovné bloky boli zle poposúvané, takže my aj iné štafety sme bežali väčšiu vzdialenosť ako štafety v prvých troch dráhach. Ja som bežala tretí úsek a podarilo sa mi to dotiahnuť, predbehla som nejaké súperky a odovzdávala som ako druhá.
.na takýchto pretekoch sa stretávajú mladí talentovaní športovci, z ktorých niektorí možno budú svetové hviezdy. Iní to už oveľa ďalej nedotiahnu a práve toto je vrcholom ich športovej kariéry. Panuje tam nejaká silná rivalita?
Ak mám hovoriť za seba, tak ja som napríklad v tom Donecku súperky nijako zvlášť nevnímala. Sústredila som sa len na to, že teraz ide môj beh, musím to zabehnúť dobre s cieľom postúpiť do semifinále, čo sa mi nepodarilo. Ušlo mi to len o dve postupové miesta. Samozrejme, keď už vyštartujeme, tak sa snažím udržiavať odstup od najbližšej dráhy a po vyrovnaní handikepov sa snažím ísť pred súperky, ak na to mám sily.
.aké sú plány na tento rok?
Veľmi by som chcela splniť limit na juniorské majstrovstvá sveta, ktoré budú v lete v Eugene v USA. Tam je limit 55,25 a zväzový limit je 54,75. Ak by som zabehla ten prísnejší limit, tak by mi cestu hradil atletický zväz. Ak sa mi podarí splniť len ten mäkší limit, tak by som si to musela čiastočne platiť sama.
.a v tom by mal pomôcť grant v rámci programu Talenty novej Európy?
Ten grant som žiadala ako príspevok na niekoľko vecí. Jednak na sústredenie v teplejších podmienkach, a jednak na športovú obuv a oblečenie. A tiež na majstrovstvá sveta, ak by sa mi nepodarilo splniť ten ostrejší limit. Na sústredení som už bola, na Kanárskych ostrovoch, a tiež som si kúpila nové tretry.
.čo ťa baví okrem športu?
Priatelia, spoločenské hry, hudba. Najmä ľudová. Aj tá skupina, čo majú bratia, hrá ľudovky. Ja sama na ničom nehrám, aj keď občas si niečo skúsim na klavíri, ale nie je to bohviečo. A okrem hudby ešte turistika a bicyklovanie.
.a čo knihy, filmy?
Knihy veľmi nečítam, z filmov mám rada komédie, hudobné a tanečné filmy. A niekedy si celkom rada pozriem aj horor a samozrejme rozprávky.
.a športové prenosy? Si vášnivý fanúšik, alebo ťa to baví menej ako aktívne športovanie?
Rada pozerám atletiku a hokej, ale ešte radšej športujem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.