Miroslav Šatan dve dekády personifikoval našu reprezentáciu, bol pri všetkých jej vrcholoch. Pán hokejista, pán strelec, pán kapitán. Z nesmelého miláčika tínedžeriek vyrástol na rešpektovanú osobnosť celospoločenského formátu.
Rozhodnutie, ktoré v ňom dozrelo, neavizoval vopred. Pred posledným zápasom proti Dánsku to nevedel ani tréner, ani spoluhráči. Center Juraj Mikúš s ním odohral podstatnú časť prípravy v jednom útoku: „Vytušil som to z jeho mimiky po prvej tretine. Keď som si to uvedomil, prebehli mi po tele zimomriavky. Šarky je úžasná osobnosť, možno si to uvedomíme s odstupom času.“ Niečo sa dalo vyčítať z úsilia hráčov – napríklad Ladislava Nagya – hľadať ho aj vtedy, keď sami mohli strieľať, ba dokonca mali, lebo boli vo výhodnejšej pozícii. Je len škoda, že sa nerozlúčil v dôležitejšom zápase, kde by ešte raz mohol dokázať, že góly, ktoré dával, boli zlomové a znamenali úspechy.
.Švédsko a Taliansko
Ale poďme pekne po poriadku, pretože tím, ktorému šéfoval, mal dlho šancu ísť do playoff. Po úvodných troch prehrách a jednom víťazstve nás čakal obhajca titulu, Švédsko. Dovtedy víťaziace, ale nepresvedčivo, len o gól aj proti podstatne slabším súperom. Práve pred stretnutím so Slovenskom mali v kabíne poriadny prievan. Najprv na nich nakričal asistent trénera Popovic, hlavný kouč Pär Mårts volil pedagogickejší prístup (akoby okopírovali systém dobrý a zlý policajt). Pre denník Aftonbladet vyhlásil: „Naša hra potrebuje iskru, hráči by ju mali mať v očiach, ale dosiaľ ju nevidím. A nepomôžu ani ďalšie nadávky a krik. Neviem, či máme mať pohľad neandertálca, aby sa hráči prebrali a hrali lepšie.“
Liečba zabrala a proti Slovensku nastúpili Tri korunky koncentrované, ako dovtedy na turnaji nikdy. Výsledkom bola dovtedy ich najlepšia prvá tretina, vyhrali ju 2:0 a v podstate rozhodli o víťazstve 3:1. Tréner Vůjtek sa snažil dať tímu impulz a po prvej prestávke poslal do bránky Jaroslava Janusa. V druhej tretine bol famózny, neinkasoval ani raz a pripomínal Janusa z prvej sezóny Slovana v KHL. Lenže na začiatku tretej tretiny pustil lacný gól a bolo po šanci na body.
Viacerí naši nastúpili s virózou, Hrivík a Marcinko nehrali vôbec. Pozitívom bol výborný výkon Ďalogu, ktorý začal naplno využívať korčuliarske schopnosti. V našom tíme nemal konkurenciu a aj v rámci celého turnaja by len veľmi ťažko hľadal súpera. Po zápase dostal cenu pre najlepšieho hráča a v podpore ofenzívy bol aj v ďalších dueloch najviditeľnejším obrancom. „Na chorobu sa vyhovárať nemôžeme, i keď to bolo na viacerých chlapcoch vidieť. V druhej tretine nás podržal brankár Janus, mali sme aj presilovky, škoda, že nám to tam nepadlo. Rozhodli maličkosti.“
Maličkosťou rozhodne nebolo, že oslabený tím mal nastúpiť na ďalší zápas hneď na druhý deň. Proti Taliansku, ktoré dokázalo to, čo sa nepodarilo Slovensku, Kanade, ani Česku. Zvíťazilo nad príjemným prekvapením našej skupiny, Francúzskom, hoci Taliani boli celý zápas pod veľkým tlakom. Ten slovenský už neustáli, pohodlné víťazstvo 4:1 načal prvým gólom v reprezentácii práve Marek Ďaloga, po málo vídanom prečíslení 2 na 1 s obranným partnerom Slobodom. „Založili sme akciu, Hrivík so Šatanom sa vrátili dozadu a nám neostávalo s Karolom Slobodom nič iné, len ísť do prečíslenia. Som rád, že sa mi podarilo skórovať. Mal som dnes i v predchádzajúcich zápasoch aj ofenzívne chúťky, išlo to a nebol dôvod, prečo by sme to menili. Útoku to pomáha, keď prídem zo zadnej línie.“
Dvojgólový kontingent pridal fungujúci útok Miklík, Mikúš, Tatar (Tomáš ešte zahodil trestné strieľanie) a už povestnú bekhednú žabku od Réwaya krásne premenil Viedenský. Vladimír Vůjtek v deň zápasu oslávil 67. narodeniny, kabína mu zborovo zaspievala živió, iste aj z úľavy, že sa definitívne vyhla záchranárskym prácam. Kuriozitou bolo, že za Taliansko nastúpil Brian Ihnačák, syn Petra a synovec Miroslava, ktorý sa narodil v Toronte, kde si bratská dvojica spoločne zahrala NHL. Navyše stále žila štvrťfinálová nádej, ale museli sme čakať na vývoj situácie a bezpodmienečne zdolať, najlepšie za tri body, ďalšieho súpera.
.Dánsko
Lenže v priebehu dvoch dní sa karta obrátila a bolo jasné, že to bude len duel o česť a umiestnenie. Po dvoch tretinách bol stav 1:1, divokú záverečnú dvadsaťminútovku vyhrali naši 3:2 a tým celý zápas 4:3. Konečnou pre náš tím bola 9. priečka, o jedno miesto nižšie ako vlani. Individuálne sa zaskvel Michel Miklík, s bilanciou 4 góly a 7 asistencií sa držal dokonca v prvej trojke produktivity šampionátu. Dlho sme nemali na MS v tíme až polovicu nováčikov, pre nich to bola nezabudnuteľná skúsenosť.
Pri posledných tónoch slovenskej hymny sme videli symbolický obrázok, ako Šatan objímal Réwaya. Symbolické odovzdanie štafety, význam gesta mnohým došiel až v mixzóne, keď náš kapitán musel neveriacim novinárom niekoľkokrát opakovať rozhodnutie o konci: „Sám tomu neviem v tejto chvíli uveriť, no svoje slovo už nezmením. Som presvedčený, že je to správne rozhodnutie a stojím si za ním.“ Neláka ho ani predstava rozlúčky na budúcoročných MS v susednom Česku: „Už by som tam len kazil vekový priemer tímu, ktorý je na správnej ceste. Má dosť talentov, ktoré pôjdu výkonnostne hore.“
Spoza mora sprostredkoval prekvapenú reakciu dvorného reprezentačného centra Michala Handzuša denník SME: „Čítal som, že sa rozhodne až v lete. Dosť ma prekvapilo, že to takto rázne vyhlásil po poslednom zápase na majstrovstvách sveta v Bielorusku. Keď to vyhlásil takto verejne, tak pravdepodobne sa už nevráti. Šarky si stojí za slovom.“ Otázka prípadného návratu? Mnohí veľkí hráči svoje rozhodnutie neskôr korigovali: „Niekedy si človek môže myslieť, že je to pravý čas, ale vráti sa mu znova chuť na hokej. Ťažko to odhadnúť.“
.Šatan
V zápase s Dánskom sa pred troma rokmi lúčila iná hokejová ikona, Pavol Demitra. O ňom sa to vedelo vopred, a tak sa dočkal zaslúžených ovácií, naozaj majestátny záver hodný jeho legendy. Miro Šatan sa toho (zatiaľ) nedočkal, sám odmietol pompézny spôsob tým, že svoje rozhodnutie vopred s nikým nekomunikoval. Áno, aj v tomto ho spoznávame. V každom prípade je teraz na ťahu SZĽH. Zväz bude v najbližších týždňoch zamestnávať trénerská otázka, no jednoducho nesmie zabudnúť na dôstojnú formu rozlúčky s najúspešnejším slovenským hokejovým reprezentantom. S rekordérom v počte zápasov aj strelených gólov. S hokejistom, ktorého pri medailových návratoch desaťtisícové davy posielali na Hrad. S človekom, ktorý má schopnosti zmeniť mnohé neduhy stále prítomné v našom hokeji. Otvorenými očami pozorne sledoval, ako sa vo vyspelých krajinách rodí hokejová moderna, to dobré vedel vďaka prirodzenej inteligencii vždy vyhodnotiť a aplikovať do vlastnej hry. Bude mať chuť a ambíciu aj na širší záber?
To, čo si teraz Miro zaslúži v prvom rade, je pokoj. Čas na to, aby sa vyrovnal s ťažkým rozhodnutím. A venoval sa rodine. Vieme, že dlho oddychovať nevydrží, že nevydrží bez hokeja. Tak nech sa sám rozhodne, či a v akej pozícii sa mu bude venovať ďalej. Priestoru pre Miroslava Šatana je v našom hokeji stále veľmi veľa. Za všetko, čo mu odovzdal ako hráč mu patrí veľké „ŠARKY, ĎAKUJEME.“
.autor je športový komentátor.
Rozhodnutie, ktoré v ňom dozrelo, neavizoval vopred. Pred posledným zápasom proti Dánsku to nevedel ani tréner, ani spoluhráči. Center Juraj Mikúš s ním odohral podstatnú časť prípravy v jednom útoku: „Vytušil som to z jeho mimiky po prvej tretine. Keď som si to uvedomil, prebehli mi po tele zimomriavky. Šarky je úžasná osobnosť, možno si to uvedomíme s odstupom času.“ Niečo sa dalo vyčítať z úsilia hráčov – napríklad Ladislava Nagya – hľadať ho aj vtedy, keď sami mohli strieľať, ba dokonca mali, lebo boli vo výhodnejšej pozícii. Je len škoda, že sa nerozlúčil v dôležitejšom zápase, kde by ešte raz mohol dokázať, že góly, ktoré dával, boli zlomové a znamenali úspechy.
.Švédsko a Taliansko
Ale poďme pekne po poriadku, pretože tím, ktorému šéfoval, mal dlho šancu ísť do playoff. Po úvodných troch prehrách a jednom víťazstve nás čakal obhajca titulu, Švédsko. Dovtedy víťaziace, ale nepresvedčivo, len o gól aj proti podstatne slabším súperom. Práve pred stretnutím so Slovenskom mali v kabíne poriadny prievan. Najprv na nich nakričal asistent trénera Popovic, hlavný kouč Pär Mårts volil pedagogickejší prístup (akoby okopírovali systém dobrý a zlý policajt). Pre denník Aftonbladet vyhlásil: „Naša hra potrebuje iskru, hráči by ju mali mať v očiach, ale dosiaľ ju nevidím. A nepomôžu ani ďalšie nadávky a krik. Neviem, či máme mať pohľad neandertálca, aby sa hráči prebrali a hrali lepšie.“
Liečba zabrala a proti Slovensku nastúpili Tri korunky koncentrované, ako dovtedy na turnaji nikdy. Výsledkom bola dovtedy ich najlepšia prvá tretina, vyhrali ju 2:0 a v podstate rozhodli o víťazstve 3:1. Tréner Vůjtek sa snažil dať tímu impulz a po prvej prestávke poslal do bránky Jaroslava Janusa. V druhej tretine bol famózny, neinkasoval ani raz a pripomínal Janusa z prvej sezóny Slovana v KHL. Lenže na začiatku tretej tretiny pustil lacný gól a bolo po šanci na body.
Viacerí naši nastúpili s virózou, Hrivík a Marcinko nehrali vôbec. Pozitívom bol výborný výkon Ďalogu, ktorý začal naplno využívať korčuliarske schopnosti. V našom tíme nemal konkurenciu a aj v rámci celého turnaja by len veľmi ťažko hľadal súpera. Po zápase dostal cenu pre najlepšieho hráča a v podpore ofenzívy bol aj v ďalších dueloch najviditeľnejším obrancom. „Na chorobu sa vyhovárať nemôžeme, i keď to bolo na viacerých chlapcoch vidieť. V druhej tretine nás podržal brankár Janus, mali sme aj presilovky, škoda, že nám to tam nepadlo. Rozhodli maličkosti.“
Maličkosťou rozhodne nebolo, že oslabený tím mal nastúpiť na ďalší zápas hneď na druhý deň. Proti Taliansku, ktoré dokázalo to, čo sa nepodarilo Slovensku, Kanade, ani Česku. Zvíťazilo nad príjemným prekvapením našej skupiny, Francúzskom, hoci Taliani boli celý zápas pod veľkým tlakom. Ten slovenský už neustáli, pohodlné víťazstvo 4:1 načal prvým gólom v reprezentácii práve Marek Ďaloga, po málo vídanom prečíslení 2 na 1 s obranným partnerom Slobodom. „Založili sme akciu, Hrivík so Šatanom sa vrátili dozadu a nám neostávalo s Karolom Slobodom nič iné, len ísť do prečíslenia. Som rád, že sa mi podarilo skórovať. Mal som dnes i v predchádzajúcich zápasoch aj ofenzívne chúťky, išlo to a nebol dôvod, prečo by sme to menili. Útoku to pomáha, keď prídem zo zadnej línie.“
Dvojgólový kontingent pridal fungujúci útok Miklík, Mikúš, Tatar (Tomáš ešte zahodil trestné strieľanie) a už povestnú bekhednú žabku od Réwaya krásne premenil Viedenský. Vladimír Vůjtek v deň zápasu oslávil 67. narodeniny, kabína mu zborovo zaspievala živió, iste aj z úľavy, že sa definitívne vyhla záchranárskym prácam. Kuriozitou bolo, že za Taliansko nastúpil Brian Ihnačák, syn Petra a synovec Miroslava, ktorý sa narodil v Toronte, kde si bratská dvojica spoločne zahrala NHL. Navyše stále žila štvrťfinálová nádej, ale museli sme čakať na vývoj situácie a bezpodmienečne zdolať, najlepšie za tri body, ďalšieho súpera.
.Dánsko
Lenže v priebehu dvoch dní sa karta obrátila a bolo jasné, že to bude len duel o česť a umiestnenie. Po dvoch tretinách bol stav 1:1, divokú záverečnú dvadsaťminútovku vyhrali naši 3:2 a tým celý zápas 4:3. Konečnou pre náš tím bola 9. priečka, o jedno miesto nižšie ako vlani. Individuálne sa zaskvel Michel Miklík, s bilanciou 4 góly a 7 asistencií sa držal dokonca v prvej trojke produktivity šampionátu. Dlho sme nemali na MS v tíme až polovicu nováčikov, pre nich to bola nezabudnuteľná skúsenosť.
Pri posledných tónoch slovenskej hymny sme videli symbolický obrázok, ako Šatan objímal Réwaya. Symbolické odovzdanie štafety, význam gesta mnohým došiel až v mixzóne, keď náš kapitán musel neveriacim novinárom niekoľkokrát opakovať rozhodnutie o konci: „Sám tomu neviem v tejto chvíli uveriť, no svoje slovo už nezmením. Som presvedčený, že je to správne rozhodnutie a stojím si za ním.“ Neláka ho ani predstava rozlúčky na budúcoročných MS v susednom Česku: „Už by som tam len kazil vekový priemer tímu, ktorý je na správnej ceste. Má dosť talentov, ktoré pôjdu výkonnostne hore.“
Spoza mora sprostredkoval prekvapenú reakciu dvorného reprezentačného centra Michala Handzuša denník SME: „Čítal som, že sa rozhodne až v lete. Dosť ma prekvapilo, že to takto rázne vyhlásil po poslednom zápase na majstrovstvách sveta v Bielorusku. Keď to vyhlásil takto verejne, tak pravdepodobne sa už nevráti. Šarky si stojí za slovom.“ Otázka prípadného návratu? Mnohí veľkí hráči svoje rozhodnutie neskôr korigovali: „Niekedy si človek môže myslieť, že je to pravý čas, ale vráti sa mu znova chuť na hokej. Ťažko to odhadnúť.“
.Šatan
V zápase s Dánskom sa pred troma rokmi lúčila iná hokejová ikona, Pavol Demitra. O ňom sa to vedelo vopred, a tak sa dočkal zaslúžených ovácií, naozaj majestátny záver hodný jeho legendy. Miro Šatan sa toho (zatiaľ) nedočkal, sám odmietol pompézny spôsob tým, že svoje rozhodnutie vopred s nikým nekomunikoval. Áno, aj v tomto ho spoznávame. V každom prípade je teraz na ťahu SZĽH. Zväz bude v najbližších týždňoch zamestnávať trénerská otázka, no jednoducho nesmie zabudnúť na dôstojnú formu rozlúčky s najúspešnejším slovenským hokejovým reprezentantom. S rekordérom v počte zápasov aj strelených gólov. S hokejistom, ktorého pri medailových návratoch desaťtisícové davy posielali na Hrad. S človekom, ktorý má schopnosti zmeniť mnohé neduhy stále prítomné v našom hokeji. Otvorenými očami pozorne sledoval, ako sa vo vyspelých krajinách rodí hokejová moderna, to dobré vedel vďaka prirodzenej inteligencii vždy vyhodnotiť a aplikovať do vlastnej hry. Bude mať chuť a ambíciu aj na širší záber?
To, čo si teraz Miro zaslúži v prvom rade, je pokoj. Čas na to, aby sa vyrovnal s ťažkým rozhodnutím. A venoval sa rodine. Vieme, že dlho oddychovať nevydrží, že nevydrží bez hokeja. Tak nech sa sám rozhodne, či a v akej pozícii sa mu bude venovať ďalej. Priestoru pre Miroslava Šatana je v našom hokeji stále veľmi veľa. Za všetko, čo mu odovzdal ako hráč mu patrí veľké „ŠARKY, ĎAKUJEME.“
.autor je športový komentátor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.