Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hnev ducha jazera

.jela Krajčovič .časopis .týždeň vo svete

Keď loď Ruža vchádza do prístavu, aby sa z nej vyrojili turisti, vieme, že sezóna je tu. Vzácna loď s krásnymi krivkami a maľbou šípového kvetu prichádza neviem odkiaľ a o to čarovnejšie pôsobí. Pre nás šoférov to tiež znamená, že po szigete (ostrove) budeme jazdiť opäť prikázanou tridsiatkou, aby nám dáky výletník nepristál na čelnom skle. Lode kotvia pri ostrove a ľudia potom okolo Szalma Csárdy, čo je vychýrená reštaurácia s výhľadom na prístavisko, idú ďalej do mesta. Vyváža ich červený vláčik k bazilike.

Minulý týždeň osadili na múr csárdy pamätnú tabuľku na minuloročnú záplavu. Také sú vlastne všade po meste, pripomínajú katastrofu z marca 1838, keď Dunaj pri Vyšehrade zamrzol, voda nemohla odtekať a zaliala všetko pod hradným kopcom. Bola to najväčšia zaznamenaná povodeň s fascinujúcim dátumom: 13. 3. 1838. Tri magické trojky v kombinácii s osmičkami – až človeka zamrazí. Vtedy dunajská voda údajne zničila prameň s termálnou vodou, ktorý tu vyvieral tisícročia. Rozhodli sa jazero, zvané Hévíz, zasypať, vodu z prameňov odviedli do podzemných tunelov Malla-forrás, kam sa dá aj dnes dostať so sprievodcom. Na mieste jazera postavili pompézny hotel pri kúpalisku sv. Štefana, ktorý navštívilo mnoho celebrít vtedajšej doby. No dnes je na zaplakanie: schátral a hrozí mu pád strechy. Vedľa hotela si komunisti ako na just postavili svoju výkladnú skriňu, Zelený dom. Architekt, ktorý betónovú opachu umiestnil vedľa štýlového hotela z 19. storočia, mal veru zlý deň. Našťastie, onedlho ju čaká demolácia. Víly od zrušeného jazera sa však mstia ďalej: na opačnom konci bola zdemolovaná jedna z najstarších ostrihomských ulíc Sz. Lőrincz, pri bývalej mestskej bráne, so slávnym obchodom Parizsi Udvar, a komunisti sa opäť sekli. Starobylé budovy vymenili za škaredé paneláky. Miesto po jazere pripomína dieru po zube a namiesto romantického zákutia v srdci mesta ostanú oči pre plač, nepekné parkovisko a záhada: prečo sa ľudskej činnosti na mieste bývalého jazera nedarí?

Jela Krajčovič
žije v Ostrihome, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite