Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Amazon začal predávať umenie

.juraj Šalapa .časopis .týždeň v ekonomike

Konečne sme dosiahli tú métu. Výtvarné umenie sa stalo súčasťou „najväčšej ponuky spotrebných tovarov na svete“. Tak totiž spoločnosť Amazon nazýva svoju online ponuku tovaru. Čo sa kedysi zdalo nemožné, je dnes realita.

Umenie v hodnote miliónov dolárov je od nás vzdialené len na niekoľko kliknutí myšou – teda v prípade, že ste nesmierne bohatí. Mnohí vnímajú so znepokojením dnešné umenie ako nehodné a senzáciechtivé.

.je výtvarné umenie naozaj mŕtve?
Rozhodnutie Amazonu pridať umenie do ich ponuky dáva z komerčného hľadiska zmysel. Táto spoločnosť je technický priekopník, ktorý sa len náhodou zaoberá predajom tovaru. Úspech Amazonu sa zakladá na ich inteligentnom skladovom manažmente a zásielkovej službe, ktorá katapultovala túto spoločnosť na miesto amerického online obchodu číslo 1. Ich nebývalý úspech bol nevyhnutný. V krajine obrovských vzdialeností, kde ľudia cestujú stovky kilometrov, len aby si nakúpili, sa Amazon so svojou ponukou bezplatných zásielok tovaru stal jasným víťazom.
Žijeme v dobe online obchodov. Prekvapivo a v rozpore s očakávaniami mnohých marketingových analytikov sa počas posledných rokov ukázalo, že ľudia nemajú problém nakupovať ani luxusný tovar online. Prémiovým módnym značkám sa darilo naozaj veľmi dobre v pokrízových rokoch. Podobný úspech mali aukcie významných umeleckých diel, ktoré v posledných rokoch dosahovali rekordné úrovne. Umenie je napokon vrcholom luxusu – ilúzia s miliónovou cenovkou. Amazonu preto dáva zmysel pokryť všetky možnosti predaja a pridať aj umenie do svojej ponuky tovaru. Len pre prípad, že sa niekto rozhodne kúpiť si pastel od Renoira za 800-tisíc dolárov cez internet.
Podľa britského týždenníka Economist tvoria predaje umenia na internete len 2 percentá svetového trhu s umením. Význam toho, že Amazon pridal umenie do svojej ponuky, je preto čisto symbolický. Bežne sa predaje významného umenia uskutočňujú na omnoho individuálnejšej úrovni. Aukcie a kontakty medzi priekupníkmi a zberateľmi stoja za väčšinou miliónových „výmien“. V minulosti chceli tí, ktorí si mohli dovoliť zbierať umenie, cítiť a „prežiť“ umenie, ktoré kupovali. Chceli sa taktiež stať súčasťou umelcovho života, takže vyhľadávali talent a podporovali ich počas ich života. Toto sa v posledných rokoch zmenilo.  
Podľa prieskumu magazínu Forbes prehĺbila finančná kríza ešte viac rozdiely medzi bohatými a chudobou. Zároveň je pre svet po kríze príznačná neistota a nízke výnosy. Svetové centrálne banky a ich politika lacných peňazí zrazili výnosy zo štátnych dlhopisov a otriasli vierou v robustnosť finančného systému. Akcie a dlhopisy – tradičné úschovy hodnoty – sa stali podpriemernou investíciou. Nie je preto prekvapujúce, že trh s luxusom dosahoval v pokrízových rokoch skvelé výsledky. Podľa časopisu Economist sa snaha svetovej elity nájsť alternatívne formy investícií odrazila na cenách luxusu. Ceny vzácnych vín, veteránov Ferrari a umenia začali dosahovať rekordné hodnoty. Výtvarné umenie sa stalo úschovou hodnoty pre superbohatých. Umenie už nie je kúpené preto, že „znamená“, ale preto že „stojí“.
Boli to impresionisti v 19. storočí, kto navždy preťal vzťah medzi umením a remeslom. Hodnota umenia odvtedy nie je určovaná jeho krásou alebo tým, aké náročné je vytvoriť ho. Impresionisti museli vytvoriť novú úlohu pre umenie vo svete, kde nový vynález fotografie dokázal zachytiť realitu omnoho rýchlejšie a dôveryhodnejšie. Ich maľby preto začali zachytávať pocity a subjektívne vnemy umelca ako človeka. Bolo to odvrátenie sa od renesančnej tradície maľby, ktorej snahou bolo vytvoriť niečo krásne a vierohodné.
Picasso neskôr posunul umenie ešte ďalej. Jeho celebritné vystupovanie, sebavedomie a charizma odzbrojili svet a ktokoľvek, kto by sa odvtedy odvážil kritizovať moderné umenie, riskuje označenie nevzdelaný alebo ignorant. Tento akt oslobodenia otvoril Pandorinu skrinku. Tam, kde len máloktorí rozumejú, a kde sa len nemnohí odvážia kritizovať, sa stala cena jediným kompasom hodnoty. Minulý rok bola socha Jeffa Koonsa Balloon Dog (Orange) vydražená na aukcii za 58 miliónov dolárov a prelomila tak rekord najvyššej ceny za dielo súčasného umelca. Ide o sochu balónového psa vytvoreného Koonsovými zamestnancami v jeho fabrike.

.je toto ešte stále umenie?
Clemente Greenberg, jeden z najvýznamnejších kritikov umenia, pomohol svetu pochopiť moderné umenie v čase, keď to bolo hádam najviac treba – v 50. rokoch 20. storočia. Moderné výtvarné umenie je podľa Greenberga avantgardné, lebo nič nestelesňuje. Nesnaží sa vytvoriť ilúziu. Namiesto toho je moderná maľba zaujatá vlastným médiom – plátnom a farbami. Nikde to nie je viac zrejmé ako v maľbe Jacksona Pollocka. Keď položil plátno pri maľbe na zem, spravil maľbou „špinavou“. Prinútil ju uvedomiť si svoje hranice a priblížiť sa k realite. Akt maľby sa stal dôležitejší ako konečný výtvor. Jeho práca bola hodnotou, lebo umožnila umeniu ďalej sa rozvinúť.
Jeff Koons netvorí svoje umenie sám. Zamestnáva ľudí, ktorí produkujú jeho vízie – monumenty gýču. V mnohých ohľadoch Koons iba reprodukuje tvorbu Andyho Warhola, ktorého masovo vyrábané umenie v podobe obrazov konzerv polievky alebo sôch pracieho prášku sa vysmievalo do tváre rodiacej sa spotrebnej spoločnosti 20. storočia.  
To nové na Koonsovi je jeho neskrývaná snaha prilákať peniaze. Možno je avantgarda v umení našej doby práve to. Umenie stále nastavuje spoločnosti zrkadlo. Schválne sa stalo obyčajným produktom, aby mohlo stelesniť ilúziu bohatstva, za ktorou sa všetci ženieme. Či je to tak, to sa dozvieme o 50 rokov, keď sa to radikálne na umení dneška stane všedným.
.autor pôsobí ako daňový poradca v Manchesteri.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite