Vinica, ktorú nadobudol predseda vlády na konci dlhej reštitúcie v roku 2002, zaiste nemá, ako naznačoval Mikuláš Dzurinda, parametre „slavkovského tunela“.
Má však iný rozmer, ktorým ho dokonca prevyšuje: Obraz protikorupčnej metly slovenskej politiky, akéhosi Rudy Giulianiho s „rudou hvězdou na čele“, ktorý Robert Fico o sebe pestuje, táto pozemková aféra definitívne demoluje. Niežeby ilúzii tí rozumnejší podliehali, avšak tentoraz Fica kompromituje i tá najnevinnejšia cesta, akou by ešte vedel vysvetliť 800 metrov štvorcových na svoje meno v katastri.
Samotná skutočnosť, že kupoval pozemok dramaticky pod trhovú hodnotu, totiž nedovoľuje vysvetlenie, z ktorého by mohol predseda slovenskej vlády vyjsť so cťou. To si aj sám dobre uvedomuje, keďže základný kameň svojej obrany postavil na tvrdení, že nikdy nič iného ako vinicu nekupoval, a o tom, že sa tam môže raz aj stavať, nič netušil. Pýtajme sa: Existuje najbežnejší smrteľník na svete, ktorý ide kupovať nehnuteľnosť, trebárs za 37 tisíc korún, a nezistí si všetky podrobnosti o svojom budúcom majetku?
Napríklad to, že už v tom čase 4 roky existuje urbanistická štúdia, podľa ktorej sa vinohrady mali zmeniť na stavebné parcely? Je naozaj predstaviteľné, aby doktor práv s rozsiahlymi stykmi v právnickej i realitnej brandži, vodca opozície, človek po uši ponorený vo verejnej politike, majiteľ takpovediac najlepších informácií v štáte, si nezistil elementárne poznatky o investícii?
To nie je možné. A nie je to všetko. „Prečo by mi predávala (advokátka Čukanová), keby neskôr predpokladala, že sa prekvalifikuje na stavebný?“ pýta sa Fico a – my sa pýtame s ním. Takže máme vplyvného politika (budúceho premiéra), ktorý nevie, čo kupuje, a navyše k nemu ešte právničku, ktorá je nalepená na „podhorský pás“ od začiatku do konca príbehu, a táto, pre zmenu, nevie čo predáva. Práve ona. Pričom sa poznajú dlhé roky. Úchvatné. Toto je Ficova verzia: Ani jedna zmluvná strana, advokátka a v tom čase vodca opozície, netušia, s čím medzi sebou obchodujú...
Fakt, že premiér sa bráni verziou, ktorá je nezlučiteľná so zdravým rozumom, nie je dôkazom, ale indíciou obrovskej sily. S takmer istotou možno vyhlásiť, že čo sa týka vedomosti o „bonite“ svojej investície, Fico nehovorí pravdu. To ešte neznamená, že musel vykonať čosi mimoriadne nepekné, avšak de facto je to rovné priznaniu, že čosi skrýva.
Ak vynecháme balast, ktorý odpútava pozornosť („problém“, či v skrumáži právnych predpisov je pozemok v tejto chvíli už stavebný alebo nie), základná otázka znie, prečo dostal Fico od advokátky takú ohromnú „zľavu“, ktorá už porovnateľná s Veľkým Slavkovom je. Ak pripustíme, že daňový podvod najprimitívnejšieho strihu by bol predsa len pod úroveň Fica, už len preto, že risk by nebol úmerný „ušetrenej“ dani z prevodu nehnuteľností (ktorú by platila predávajúca), zostáva jediné podozrenie: Splátka za nejakú službu, ktorú politik pre pani Čukanovú urobil. Mohla by byť, teoreticky, aj čisto súkromného charakteru (napríklad mohol v minulosti susede viackrát požičať peniaze). To je tá najnevinnejšia verzia. Avšak domnienka, že šlo skôr o láskavosť, ktorá priamo či voľnejšie súvisela s postavením pána Fica (vtedy vplyvného politika, kandidáta na predsedu SDĽ, neskôr vodcu najsilnejšej opozičnej strany), si zaslúži výraznú prednosť.
Mimoriadne nešťastný spôsob, akým sa kauzy zmocnil Dzurinda, by nemal zacláňať zásadnému faktu, že priamy politický vplyv (Mečiar-Jureňa-Bríza) je iba jeden z množstva prostriedkov, akými si „rovnejší“ kliesnili cesty k tučným sústam z pozemkového fondu. Každý so základnou orientáciou na Slovensku vie, že táto inštitúcia je symbol klientelistického prostredia, ktoré fond vytvára predovšetkým tým, že reštitučný nárok je plne na svojvôli úradníkov. To je prostredie, v ktorom siete politikov, právnikov a firiem boli vždy kľúčom k byrokratom a informáciám.
Najmä po tom, čo sa v ohnisku príbehu objavil aj Dušan Muňko, známa to firma Smeru, vychádza zo všetkých verzií ako najlogickejšia tá, že obrovská zľava pre Fica sa zo všetkého najviac podobá na odmenu advokátky za „pomoc“, ktorú od niekoho, kto má súvislosť s Ficom, či priamo od neho, dostala. Toto sa rovno tvrdiť nedá, ale veľmi to tak vyzerá. V každom prípade – osobná dôveryhodnosť politika, ktorý nevie jasne vysvetliť a zdokumentovať kúpu výrazne pod cenu, zaniká. Tým, že zvolil verziu, ktorá je neuveriteľná, Fico fakticky zničil možnosti svoju „vinicu“ uspokojivo vysvetliť.
Má však iný rozmer, ktorým ho dokonca prevyšuje: Obraz protikorupčnej metly slovenskej politiky, akéhosi Rudy Giulianiho s „rudou hvězdou na čele“, ktorý Robert Fico o sebe pestuje, táto pozemková aféra definitívne demoluje. Niežeby ilúzii tí rozumnejší podliehali, avšak tentoraz Fica kompromituje i tá najnevinnejšia cesta, akou by ešte vedel vysvetliť 800 metrov štvorcových na svoje meno v katastri.
Samotná skutočnosť, že kupoval pozemok dramaticky pod trhovú hodnotu, totiž nedovoľuje vysvetlenie, z ktorého by mohol predseda slovenskej vlády vyjsť so cťou. To si aj sám dobre uvedomuje, keďže základný kameň svojej obrany postavil na tvrdení, že nikdy nič iného ako vinicu nekupoval, a o tom, že sa tam môže raz aj stavať, nič netušil. Pýtajme sa: Existuje najbežnejší smrteľník na svete, ktorý ide kupovať nehnuteľnosť, trebárs za 37 tisíc korún, a nezistí si všetky podrobnosti o svojom budúcom majetku?
Napríklad to, že už v tom čase 4 roky existuje urbanistická štúdia, podľa ktorej sa vinohrady mali zmeniť na stavebné parcely? Je naozaj predstaviteľné, aby doktor práv s rozsiahlymi stykmi v právnickej i realitnej brandži, vodca opozície, človek po uši ponorený vo verejnej politike, majiteľ takpovediac najlepších informácií v štáte, si nezistil elementárne poznatky o investícii?
To nie je možné. A nie je to všetko. „Prečo by mi predávala (advokátka Čukanová), keby neskôr predpokladala, že sa prekvalifikuje na stavebný?“ pýta sa Fico a – my sa pýtame s ním. Takže máme vplyvného politika (budúceho premiéra), ktorý nevie, čo kupuje, a navyše k nemu ešte právničku, ktorá je nalepená na „podhorský pás“ od začiatku do konca príbehu, a táto, pre zmenu, nevie čo predáva. Práve ona. Pričom sa poznajú dlhé roky. Úchvatné. Toto je Ficova verzia: Ani jedna zmluvná strana, advokátka a v tom čase vodca opozície, netušia, s čím medzi sebou obchodujú...
Fakt, že premiér sa bráni verziou, ktorá je nezlučiteľná so zdravým rozumom, nie je dôkazom, ale indíciou obrovskej sily. S takmer istotou možno vyhlásiť, že čo sa týka vedomosti o „bonite“ svojej investície, Fico nehovorí pravdu. To ešte neznamená, že musel vykonať čosi mimoriadne nepekné, avšak de facto je to rovné priznaniu, že čosi skrýva.
Ak vynecháme balast, ktorý odpútava pozornosť („problém“, či v skrumáži právnych predpisov je pozemok v tejto chvíli už stavebný alebo nie), základná otázka znie, prečo dostal Fico od advokátky takú ohromnú „zľavu“, ktorá už porovnateľná s Veľkým Slavkovom je. Ak pripustíme, že daňový podvod najprimitívnejšieho strihu by bol predsa len pod úroveň Fica, už len preto, že risk by nebol úmerný „ušetrenej“ dani z prevodu nehnuteľností (ktorú by platila predávajúca), zostáva jediné podozrenie: Splátka za nejakú službu, ktorú politik pre pani Čukanovú urobil. Mohla by byť, teoreticky, aj čisto súkromného charakteru (napríklad mohol v minulosti susede viackrát požičať peniaze). To je tá najnevinnejšia verzia. Avšak domnienka, že šlo skôr o láskavosť, ktorá priamo či voľnejšie súvisela s postavením pána Fica (vtedy vplyvného politika, kandidáta na predsedu SDĽ, neskôr vodcu najsilnejšej opozičnej strany), si zaslúži výraznú prednosť.
Mimoriadne nešťastný spôsob, akým sa kauzy zmocnil Dzurinda, by nemal zacláňať zásadnému faktu, že priamy politický vplyv (Mečiar-Jureňa-Bríza) je iba jeden z množstva prostriedkov, akými si „rovnejší“ kliesnili cesty k tučným sústam z pozemkového fondu. Každý so základnou orientáciou na Slovensku vie, že táto inštitúcia je symbol klientelistického prostredia, ktoré fond vytvára predovšetkým tým, že reštitučný nárok je plne na svojvôli úradníkov. To je prostredie, v ktorom siete politikov, právnikov a firiem boli vždy kľúčom k byrokratom a informáciám.
Najmä po tom, čo sa v ohnisku príbehu objavil aj Dušan Muňko, známa to firma Smeru, vychádza zo všetkých verzií ako najlogickejšia tá, že obrovská zľava pre Fica sa zo všetkého najviac podobá na odmenu advokátky za „pomoc“, ktorú od niekoho, kto má súvislosť s Ficom, či priamo od neho, dostala. Toto sa rovno tvrdiť nedá, ale veľmi to tak vyzerá. V každom prípade – osobná dôveryhodnosť politika, ktorý nevie jasne vysvetliť a zdokumentovať kúpu výrazne pod cenu, zaniká. Tým, že zvolil verziu, ktorá je neuveriteľná, Fico fakticky zničil možnosti svoju „vinicu“ uspokojivo vysvetliť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.