Všetka tá šedivosť sa razom počas pár dní zakryje zeleňou a zrazu je sveta žiť. Lebo máloktoré hlavné mesto na svete môže s Moskvou súťažiť v jednej veci – v parkoch. V ich kvantite, rozlohe a aj kvalite. Od malých parčíkov typu prezidentská záhrada, ktoré sú na každom rohu, po stredne veľké typu Sadu Janka Kráľa a Horského parku až po gigantické obludy, na ktoré sa ani Central park nechytá. Niektoré parky ani nie sú parky, ale normálne husté lesy, so zvieratami, nedotknuté človekom. Je tu 96 parkov, 18 záhrad a 4 botanické záhrady – na toto sa ťažko chytí iné európske mesto. Preto len čo ide teplota nad nulu, naplníme kufor auta piknikovými pomôckami, a tak je to po celé leto. Mangal (malý prenosný gril, na ktorom Rusi robia šašlik), riady, košíček, uhlie, drevo, potraviny, všetko si donesieme do parku, tak ako tisícky ďalších si to tam porozkladáme a varíme a žerieme a fajčíme vodnú fajku. Rusi pri tom zvyknú piť vodku a počúvať ruský techno pop, preto sa snažíme kempovať čo najďalej od nich. Občas v parkoch prebehne cez lúku srnka, inde sa dá voziť na lodičkách, inde sú krásne pieskové pláže pri jazere, niekde zase hustý vlhký, machovo papraďový les. A ľudia do tých parkov chodia naozaj radi a vo veľkom. Aj tie cicušky na podpätkoch. Aj tí čávovci na drahých autách, aj rodiny s deťmi, aj dôchodcovia, aj tehotné ženy – všetci chodia do parku hneď, ako sa dá. Moskovčania sa za pekných dní nešpacírujú v nákupných centrách, ale kŕmia kačičky v jazierku. Vďaka bohu za to, že tu sú, inak neviem, ako by som tu prežila. Takto si vezmem do košíčka svoju indickú hojdaciu sieť (áno, to je výrazný upgrade ruského parkového kempu, ktorý mi všetci závidia), zavesím si ju na stromy a hojdám sa tam so synom, kým môj muž griluje rybičku. Občas začujem ten techno pop alebo vzdialené trúbenie áut, ale ja si radšej predstavujem, že som na africkej savane a neďaľeko nás sa napríklad pasú zebry. A občas sa mi zazdá, že z vody trčia hrošie uši, alebo krokodílí chrbát.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.