Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti

Je po Veľkej noci, po pôste, po slávnosti vzkriesenia. Mne sa však žiada vrátiť sa ešte raz k uplynulým dňom. Naše mestá a obce sa rozšírili o nové ulice, sídliská a pekné stavby. Tam už nie je príliš miesta pre kríž, božiu muku či pre kaplnku, ktoré symbolizujú tragiku nášho života. Napriek tomu aj v súčasnej dobe, tak ako po celé stáročia, my veriaci ľudia čerpáme silu a múdrosť z Ježišovho paschálneho príbehu. Mocní, bohatí, veľkňazi a zákonníci si v ňom podávajú nepohodlného, chudobného človeka a s pohŕdaním sa pýtajú: „Čo je to pravda?“ Chudobný človek je vždy len na posmech. Bezmocný, bez práva, bez práce, bez ceny, bez ochrany, bez peňazí, bez domova.

Halík napísal celú knihu o tom, že Stromu ostáva nádej. My, čo čerpáme svoju silu a múdrosť z viery, pritom vieme o tom, že ani jeden strom nenarastie do neba. Skončí ako ten, čo vysoko lieta.
Máme tiež skúsenosť, že Boh neopustí svojich verných. Že poslední môžu byť prvými. Dokonca vieme o tichom, hlbokom šťastí chudobných. Učíme sa veľkonočný príbeh aplikovať na svoj život a na dejiny, kde tisíc rokov môže byť ako jeden deň.
Veľkonočný príbeh je o novej kvalite života. O zvláštnom víťazstve nad aroganciou nespravodlivej moci. O utrpení a bolesti, ktorá sa, obetovaná v láske, mení na modlitbu a na slávnosť.
Je dobre, že rok čo rok býva Veľká noc. Aspoň raz za 365 dní si zájdeme tam, kde sa uctieva kríž, dotýkame sa rán, pripájame svoje trápenia a participujeme tak na utrpení ľudstva. Veľkosť človeka je aj v citlivosti na utrpenie iných.
Želám vám aj o rok požehnané sviatky.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite