Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dožívanie?

.martin Vystavil .časopis .týždeň vo svete

Akurát čítam o štúdii, ktorá zistila, že človek dosahuje svoj fyzický aj mentálny vrchol vo veku 24 rokov. Úžasné! Miestne médiá publikujú články o tom, ako zakryť šediny pri hľadaní práce a čo si pri tom obliecť, ako hovoriť. Mladí jednoducho vedia všetko lepšie, a ak budete prijateľne cool, možno vás aj zamestnajú. Alebo nie – je to na nich. My štyridsiatnici sme už odpísaní, hoci mnohí z nás statočne investujú do rekonštrukcie vzhľadu. Bez skalpelu a botoxu to vraj ani nejde. A ak nie ste v štyridsiatke finančne za vodou, je takmer isté, že vás čaká temná a ponurá budúcnosť, nápadne podobná čiernobielym filmom o stredovekých morových ranách. Nie, niet nádeje, sociálny darwinizmus postupne všetkých požerie.

Okej, dramatizujem, ale nie až tak veľmi. Možno je to v USA vypuklejšie, ale možno ani nie. A mimochodom, pravdu povediac, nemám pocit, že mladosť je stelesnené poznanie. Naopak. V okolí tu máme množstvo ľudí na dôchodku, ktorí dožívajú svoj život. A práve ich súčasné príbehy sú fascinujúce. Sú totiž zhmotnením toho, čím naozaj žili. Ľudia, zúfalí medzi horami majetkov, ktoré už nemajú sily ani zrátať. Ľudia bez majetkov, o ktoré prišli bezhlavými investíciami. Ľudia, ktorí sa snažia presvedčiť najmä sami seba, že ešte bude lepšie a momentálne trápenie je iba prechodné. A potom tí iní – s očami zahľadenými kamsi za horizont. S akýmsi vnútorným úsmevom a vtipom na perách. Rozhovor s nimi je potešením pre nás – mladých a hlúpych.
S prekvapením aj tu v Kalifornii znovu objavujem banálnu pravdu – že najväčším potešením staršieho človeka býva pozornosť,  obyčajný rozhovor, potvrdenie existencie. Sám však pri tom prekonávam veľmi potrebné lekcie z empatie, trpezlivosti, sebaspytovania. Sedieť len tak na priedomí s človekom, ktorý už nemá čo dať je malým stretnutím so samým sebou. Je pohľadom za roh, ktorému sa tak zúfalo chceme vyhnúť.
No stačí preniknúť pod povrch a tam stretneme sami seba. Starší ľudia sme proste my, iba o pár krokov vpred. Práve to je naozaj úžasné.

Martin Vystavil
Autor žije v San Jose, pracuje v IT priemysle

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite