Na Okresnom súde Bratislava I. to často vyzerá ako v televíznych kriminovinách. Každú chvíľu sa tu totiž koná nejaký ostro sledovaný proces, ktorý púta pozornosť médií. Aktuálne je v kurze aj kauza českého ministra financií Andreja Babiša, ktorý sa súdi s Ústavom pamäti národa (ÚPN). Podľa archívov ŠtB, ktoré zverejnil ústav na svojej stránke, bol totiž Babiš vedomým spolupracovníkom komunistickej tajnej polície.
Množstvo slovenských, českých či dokonca nemeckých novinárov prišlo na súd aj minulý týždeň. A to napriek tomu, že Babiš bol služobne v zahraničí. „Čítali ste týždenník Euro? Priniesol nové informácie o tom, že Babiš bol agentom ŠtB,” hovorí mi kolega z jedného českého denníka. Ďalší dôkaz predložil na pojednávaní právny zástupca ÚPN. Babišov advokát je však pokojný. „Aj tento dokument, ktorý nie je podpísaný, len potvrdzuje našu teóriu, že správy sa opisovali zo služobných hlásení.”
.selektívna pamäť
Babiša nepotopí ani bývalý príslušník ŠtB František Hakáč. „Poznám ho len z televízie, pred pojednávaním ma nikto nekontaktoval. Len médiá ma fotili: zistili, že mám fotogenický ksicht,” hovorí 69-ročný Hakáč, ktorý bol podľa spisu v kontakte s Babišom. „Som po dvoch mozgových príhodách. Veľa vecí som zabudol, aj som chcel zabudnúť. Nepamätám si ani bývalých kolegov.” Napriek tomu si takmer na deň presne spomenie, kedy pôsobil v ŠtB: a pamätá si aj dôvody, prečo odtiaľ odišiel.
Nedôveryhodné sú aj Hakáčove reakcie, keď ho právnik ÚPN konfrontuje s jeho podpismi na dokumentoch k Babišovi. „To je sporné, viete…To mohol podpísať hocikto,” habká najskôr Hakáč. „Dajte si okuliare, pán svedok,” vyzýva ho sudkyňa. “Okuliare to nijako nevylepšili. Nepamätám sa,” dodá po preštudovaní spisu Hakáč. S možnosťou, že by jeho podpis preskúmal grafológ, však nesúhlasí. „Nie je to moja povinnosť. Neurobím to, pretože ma to zaťažuje.”
Iniciatívu postupne preberá sudkyňa Zuzana Doricová, ktorá promptne reaguje na vývoj procesu, pýta sa so znalosťou veci. U Hakáča sa striedajú výpadky pamäti so zábleskami jasnej mysle. V jednej chvíli napríklad začne podrobne opisovať, aký typ činnosti vykonával v ŠtB (ekonomika, ochrana objektov, analytika). No keď ide o Babiša, tvrdí, že na tridsať rokov staré udalosti si už nespomína… „Viete vylúčiť, že ste urobili záznam zo stretnutia s agentom, ktoré sa neuskutočnilo?” spýta sa napokon Doricová. „Nie. To by bolo podvádzanie,” odpovedá Hakáč.
.kľúčový svedok
Oveľa väčší rozruch však spôsobí bývalý dôstojník ŠtB Július Šuman, ktorý mal Babiša v roku 1982 získať na spoluprácu vo vinárni U obuvníka. Na pohľad decentný šesťdesiatnik pritom vyzerá, akoby sa práve vrátil z golfu: keď však začne hovoriť, je jasné, že zdanie niekedy klame. Spravodajsky vyškolený Šuman totiž prišiel s verziou, ktorú bude ťažké spochybniť. „V roku 1980 som založil na pána Babiša spis dôverníka. Plánoval som ho využiť k vízovým cudzincom,” hovorí najskôr Šuman.
Keď mu jeho nadriadený o dva roky predložil správu o získaní Babiša na spoluprácu, Šuman to vraj odmietol. Dokument údajne podpísal až na priamy príkaz svojho šéfa. „Verbovka U obuvníka sa neuskutočnila. Zväzok pána Babiša som odložil do trezora, a ďalej sa ním nezaoberal. Vo vhodnej chvíli som ho vrátil nadriadenému,” tvrdí Šuman. Hovorí sa tomu aj bezpečné alibi: jeho vtedajší šéf Rastislav Mátray už totiž nežije. Šuman tiež vypovedal, že nadriadený ňanho „tlačil” len v tomto prípade.
„Toto si pamätám aj s odstupom tridsiatich rokov, pretože sa to vymykalo z bežnej praxe. Jednoducho mi dali podpísať niečo, pri čom som nebol.” Prečo by to však jeho nadriadení robili? Čím bol Babiš pre ŠtB v polovici 80. rokov taký dôležitý, že ho potrebovala „papierovo” evidovať ako svojho agenta? „Neviem. Keby som niečo povedal, bola by to číra špekulácia,” reaguje vyhýbavo Šuman. Na súde vyrukoval aj s legendou, ako si na Babiša vyúčtoval schôdzky so svojimi zdrojmi.
.rozbroje v ÚPN
V tom čase sa vraj Šuman stretával s rôznymi cudzincami, od ktorých získaval dôležité informácie. Náklady za občerstvenie potom zdokladoval v Babišovom spise. Pod jeho menom údajne zapísal aj poznatky od zahraničných zdrojov. Keď odchádzal Šuman zo súdu, nebolo mu veľmi do reči. „Nie,” utrúsil nevrlo, keď ho novinári požiadali o vysvetlenie. Babišov advokát bol však s jeho výpoveďou spokojný: „Ukončite dokazovanie, všetko je jasné. Pán Babiš nespolupracoval s ŠtB.”
Odvolal sa pritom aj na analýzu, ktorú mali vypracovať odborníci z prostredia ÚPN. „Aj v tomto ústave sú historici, ktorí majú na tento spor iný názor ako pán Krajňák.” Oficiálne má pritom ústav k dispozícii len analýzu, ktorú vypracoval jeho zamestnanec Jerguš Sivoš. A ten rozhodne nepatrí k ľuďom, ktorí by obhajovali činnosť ŠtB, jej príslušníkov alebo spolupracovníkov. Zdá sa teda, že ide skôr o ďalší pokus podkopať autoritu súčasného šéfa ÚPN, ktorý má s viacerými členmi správnej rady napäté vzťahy (.týždeň č.49/2013).
Ak sa nestane nič nepredvídateľné, sudkyňa Doricová zrejme 15. mája 2014 rozhodne, že Andrej Babiš bol za bývalého režimu neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB. Napriek tomu nemá tento miliardár veľmi čo oslavovať: o jeho bezúhonnej minulosti nehovoria preukázateľné fakty, ale pochybní svedkovia, ktorí budú hrať svoju hru až do konca. Vyzerá to tak, že dvadsaťpäť rokov po revolúcii sme stále na začiatku cesty.
Množstvo slovenských, českých či dokonca nemeckých novinárov prišlo na súd aj minulý týždeň. A to napriek tomu, že Babiš bol služobne v zahraničí. „Čítali ste týždenník Euro? Priniesol nové informácie o tom, že Babiš bol agentom ŠtB,” hovorí mi kolega z jedného českého denníka. Ďalší dôkaz predložil na pojednávaní právny zástupca ÚPN. Babišov advokát je však pokojný. „Aj tento dokument, ktorý nie je podpísaný, len potvrdzuje našu teóriu, že správy sa opisovali zo služobných hlásení.”
.selektívna pamäť
Babiša nepotopí ani bývalý príslušník ŠtB František Hakáč. „Poznám ho len z televízie, pred pojednávaním ma nikto nekontaktoval. Len médiá ma fotili: zistili, že mám fotogenický ksicht,” hovorí 69-ročný Hakáč, ktorý bol podľa spisu v kontakte s Babišom. „Som po dvoch mozgových príhodách. Veľa vecí som zabudol, aj som chcel zabudnúť. Nepamätám si ani bývalých kolegov.” Napriek tomu si takmer na deň presne spomenie, kedy pôsobil v ŠtB: a pamätá si aj dôvody, prečo odtiaľ odišiel.
Nedôveryhodné sú aj Hakáčove reakcie, keď ho právnik ÚPN konfrontuje s jeho podpismi na dokumentoch k Babišovi. „To je sporné, viete…To mohol podpísať hocikto,” habká najskôr Hakáč. „Dajte si okuliare, pán svedok,” vyzýva ho sudkyňa. “Okuliare to nijako nevylepšili. Nepamätám sa,” dodá po preštudovaní spisu Hakáč. S možnosťou, že by jeho podpis preskúmal grafológ, však nesúhlasí. „Nie je to moja povinnosť. Neurobím to, pretože ma to zaťažuje.”
Iniciatívu postupne preberá sudkyňa Zuzana Doricová, ktorá promptne reaguje na vývoj procesu, pýta sa so znalosťou veci. U Hakáča sa striedajú výpadky pamäti so zábleskami jasnej mysle. V jednej chvíli napríklad začne podrobne opisovať, aký typ činnosti vykonával v ŠtB (ekonomika, ochrana objektov, analytika). No keď ide o Babiša, tvrdí, že na tridsať rokov staré udalosti si už nespomína… „Viete vylúčiť, že ste urobili záznam zo stretnutia s agentom, ktoré sa neuskutočnilo?” spýta sa napokon Doricová. „Nie. To by bolo podvádzanie,” odpovedá Hakáč.
.kľúčový svedok
Oveľa väčší rozruch však spôsobí bývalý dôstojník ŠtB Július Šuman, ktorý mal Babiša v roku 1982 získať na spoluprácu vo vinárni U obuvníka. Na pohľad decentný šesťdesiatnik pritom vyzerá, akoby sa práve vrátil z golfu: keď však začne hovoriť, je jasné, že zdanie niekedy klame. Spravodajsky vyškolený Šuman totiž prišiel s verziou, ktorú bude ťažké spochybniť. „V roku 1980 som založil na pána Babiša spis dôverníka. Plánoval som ho využiť k vízovým cudzincom,” hovorí najskôr Šuman.
Keď mu jeho nadriadený o dva roky predložil správu o získaní Babiša na spoluprácu, Šuman to vraj odmietol. Dokument údajne podpísal až na priamy príkaz svojho šéfa. „Verbovka U obuvníka sa neuskutočnila. Zväzok pána Babiša som odložil do trezora, a ďalej sa ním nezaoberal. Vo vhodnej chvíli som ho vrátil nadriadenému,” tvrdí Šuman. Hovorí sa tomu aj bezpečné alibi: jeho vtedajší šéf Rastislav Mátray už totiž nežije. Šuman tiež vypovedal, že nadriadený ňanho „tlačil” len v tomto prípade.
„Toto si pamätám aj s odstupom tridsiatich rokov, pretože sa to vymykalo z bežnej praxe. Jednoducho mi dali podpísať niečo, pri čom som nebol.” Prečo by to však jeho nadriadení robili? Čím bol Babiš pre ŠtB v polovici 80. rokov taký dôležitý, že ho potrebovala „papierovo” evidovať ako svojho agenta? „Neviem. Keby som niečo povedal, bola by to číra špekulácia,” reaguje vyhýbavo Šuman. Na súde vyrukoval aj s legendou, ako si na Babiša vyúčtoval schôdzky so svojimi zdrojmi.
.rozbroje v ÚPN
V tom čase sa vraj Šuman stretával s rôznymi cudzincami, od ktorých získaval dôležité informácie. Náklady za občerstvenie potom zdokladoval v Babišovom spise. Pod jeho menom údajne zapísal aj poznatky od zahraničných zdrojov. Keď odchádzal Šuman zo súdu, nebolo mu veľmi do reči. „Nie,” utrúsil nevrlo, keď ho novinári požiadali o vysvetlenie. Babišov advokát bol však s jeho výpoveďou spokojný: „Ukončite dokazovanie, všetko je jasné. Pán Babiš nespolupracoval s ŠtB.”
Odvolal sa pritom aj na analýzu, ktorú mali vypracovať odborníci z prostredia ÚPN. „Aj v tomto ústave sú historici, ktorí majú na tento spor iný názor ako pán Krajňák.” Oficiálne má pritom ústav k dispozícii len analýzu, ktorú vypracoval jeho zamestnanec Jerguš Sivoš. A ten rozhodne nepatrí k ľuďom, ktorí by obhajovali činnosť ŠtB, jej príslušníkov alebo spolupracovníkov. Zdá sa teda, že ide skôr o ďalší pokus podkopať autoritu súčasného šéfa ÚPN, ktorý má s viacerými členmi správnej rady napäté vzťahy (.týždeň č.49/2013).
Ak sa nestane nič nepredvídateľné, sudkyňa Doricová zrejme 15. mája 2014 rozhodne, že Andrej Babiš bol za bývalého režimu neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB. Napriek tomu nemá tento miliardár veľmi čo oslavovať: o jeho bezúhonnej minulosti nehovoria preukázateľné fakty, ale pochybní svedkovia, ktorí budú hrať svoju hru až do konca. Vyzerá to tak, že dvadsaťpäť rokov po revolúcii sme stále na začiatku cesty.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.