Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysoká kultúra Romana Poláka

.roman Polák .časopis .klub

Neviem, čo je vysoké umenie. To, čo máme v sebe, sú jednoduché otázky. Prečo je okolo nás, ale aj v nás toľko bolesti? Prečo sa život nedeje podľa našich túžob? Prečo sme takí slabí? A pritom chceme byť silní a vydávať svedectvá o zmysluplných činoch človeka. Otázok je veľa, ale neustále oscilujú okolo slabosti a sily, pokoja a rozorvanosti, túžby či beznádeje ľudskej duše. Umenie tieto otázky zhmotňuje, divadelné umenie personifikuje.

Prospero v Shakespearovej Búrke svojej dcére a jej snúbencovi vytvorí ilúziu svadby a hneď tú ilúziu aj zruší: „Predstavenie sa končí. Veď naši herci boli iba duchovia – zmizli ako vidiny v ovzduší, v riedkom vzduchu, v ktorom sa rozpustia aj všetky nádherné paláce, veže ovenčené mrakmi, vznešené chrámy, celý veľký svet aj tí, ktorí ho zdedia. Všetko zmizne v hmle, ako tento letmý dej.“  Macbeth po samovražde svojej ženy je omnoho drsnejší: „Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra. Takto sa kamsi plahočí deň za dňom, až po posledný riadok histórie. A včerajšky len posvietia – nám, bláznom – na ceste do tmy hrobu. Zhasni, knôt! Život je iba tieňohra. Zlý herec, ktorý sa chvíľu motá po scéne a zmizne. Je to príbeh v podaní idiota a zabľabotanie, nedávajúce zmysel.“ Tom Buddenbrook s energiou prebral rodinnú firmu, aby ju zveľadil. Ale nedarí sa mu v podnikaní, ani v živote: „Šťastie a vzostup sú navonok často viditeľné až vtedy, keď už v skutočnosti všetko upadá. Vonkajšie znaky potrebujú čas, aby sa ukázali, ako svetlo hviezdy, ktorá už azda aj zanikla, hoci k nám ešte svieti najjasnejším svetlom.“ Toľko skepsy prechádza dejinami! Naozaj nemá ľudský život zmysel? Prospero je učenec, ktorého sklamali všetci najbližší. Macbeth túži po moci. Získa ju vraždou a moc mu uniká. Buddenbrook je obchodník, ktorý nechce byť podvodníkom, ale ani to mu nepomôže. Všetku energiu vložil do peňazí. A končí! Vedie nás do skepsy zo života materializmus? To by bola jednoduchá pointa. Ale dotyk ruky, slovo, úsmev, nádej majú stále silu. Aj o tom je divadlo.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite