V sekvencii z najvtipnejších sa však Drebin neobjavuje, tvorcovia si vystačia s kratučkými ukážkami z akože nominovaných filmov. Niektoré, Geriatrický park napríklad, sú ponáškami na svoje slávne predobrazy. V tomto prípade na Jurský park, akurát chvenie vodnej hladiny v pohári nespôsobuje dupot dinosaura, ale „chodítko“ obrovského ťarbavého seniora.
Nekorektné? Áno. Za hranicou? Určite nie, tam sa ocitá až ďalšia ukážka, odkazujúca na životopisný muzikál o Matke Tereze. Ikonická filantropka, svätica v ňom tancuje v slumoch Kalkaty, prevrhuje várnice s jedlom a v nápadných pohybových kreáciách podkopáva nešťastným invalidom barly. Tí jej s nemými výkrikom v tvárach padajú k nohám.
Mrazivé a nesmierne vtipné, nie preto, čo vidíme, ale preto, čo to znamená. Šoubiznis a Hollywood zvlášť sa v honbe za ziskom nezastavia pred ničím, kvôli úspechu a komerčnému zisku zájdu až tam, kam im to legislatíva dovolí. Nič im nie je sväté, nič natoľko dôstojné, že by sa na to neodvážili siahnuť a ryžovať, ani štipky pokory v nich niet, ani chochmesu, ani ničoho. Výborne. V absurdnom zveličení identifikujeme len neškodný sarkastický gag. Také čosi sa nemôže stať ani v Hollywoode, preto to nie je strašidelné, ale iba zábavné. Ak má teda divák dostatočne silný žalúdok. A on ho má, prečo by aj nemal?
O dve dekády neskôr, v roku 2014, dnes, už sa mi životopisný muzikál o Matke Tereze taký absurdný nezdá. Nie vo svete, ktorý urobil muzikál z Obchodu na Korze. Arizácie, holokaust, ľudská malosť, to všetko s hudbou, spevom a tancom. Normálny muzikál. Prišiel z Broadway, vraj je to taký trend. Muzikál, špecializujúci sa na vážne témy. A vraj výborný, len tie najlepšie referencie. Akosi sa ale nepôjdem pozrieť. Počkám si na tú Matku Terezu.
Nekorektné? Áno. Za hranicou? Určite nie, tam sa ocitá až ďalšia ukážka, odkazujúca na životopisný muzikál o Matke Tereze. Ikonická filantropka, svätica v ňom tancuje v slumoch Kalkaty, prevrhuje várnice s jedlom a v nápadných pohybových kreáciách podkopáva nešťastným invalidom barly. Tí jej s nemými výkrikom v tvárach padajú k nohám.
Mrazivé a nesmierne vtipné, nie preto, čo vidíme, ale preto, čo to znamená. Šoubiznis a Hollywood zvlášť sa v honbe za ziskom nezastavia pred ničím, kvôli úspechu a komerčnému zisku zájdu až tam, kam im to legislatíva dovolí. Nič im nie je sväté, nič natoľko dôstojné, že by sa na to neodvážili siahnuť a ryžovať, ani štipky pokory v nich niet, ani chochmesu, ani ničoho. Výborne. V absurdnom zveličení identifikujeme len neškodný sarkastický gag. Také čosi sa nemôže stať ani v Hollywoode, preto to nie je strašidelné, ale iba zábavné. Ak má teda divák dostatočne silný žalúdok. A on ho má, prečo by aj nemal?
O dve dekády neskôr, v roku 2014, dnes, už sa mi životopisný muzikál o Matke Tereze taký absurdný nezdá. Nie vo svete, ktorý urobil muzikál z Obchodu na Korze. Arizácie, holokaust, ľudská malosť, to všetko s hudbou, spevom a tancom. Normálny muzikál. Prišiel z Broadway, vraj je to taký trend. Muzikál, špecializujúci sa na vážne témy. A vraj výborný, len tie najlepšie referencie. Akosi sa ale nepôjdem pozrieť. Počkám si na tú Matku Terezu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.