Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako nedať svoju prácu robotovi

.alexander Mravčák .časopis .lifestyle

Po tom, ako roboti vytlačili ľudí z fabrík, si brúsia zuby aj na strednú triedu. Stroje sú rýchlejšie a lacnejšie ako my, a tak automatizácia v priebehu dvadsiatich rokov ohrozí polovicu súčasných pracovných pozícií. Ako sa im teda ubránime?

V centre Bratislavy pracuje dvanásť predajcov parkovacích kariet. Za minimálnu mzdu stoja na svojom stanovišti, predávajú v pľušti i horúčave, no svoju prácu si vážia. Od júna ich nahradí 56 robotov. Od roku 1961, keď nainštalovali prvého priemyselného robota v továrni General Motors v Spojených štátoch, ujedajú roboti z koláča trhu práce čoraz viac. Dnes však začínajú roboti nahrádzať nielen manuálne práce, ale aj tie duševné. A neupozorňuje na to nikto iný ako Bill Gates: „Softvérové náhrady povolaní, či už ide o šoférov, čašníčky, alebo zdravotné sestry, neustále postupujú,” povedal v marci na prednáške na pôde American Enterprise Institute. „O dvadsať rokov bude ponuka práce v mnohých oblastiach oveľa nižšia. Mám pocit, že ľudia si to zatiaľ nie celkom uvedomujú.“ Gates však nehovorí o klasických priemyselných robotoch, ale o softvérových robotoch – pokročilých programoch, ktoré dokážu inteligentne vykonávať úlohy, ktoré boli dlho výsadou ľudí.

.robotická telemarketérka
Koncom minulého roka sa napríklad objavila správa o telemarketérke, ktorá Američanom ponúkala zdravotné poistenie. Zdanlivo sa s ňou dalo porozprávať, ale keď sa jej redaktor časopisu Time spýtal, či je robot, pustil sa iba opakujúci smiech zo záznamu. Nevedela ani, aká zelenina sa nachádza v paradajkovej polievke a aký deň bol včera. Vopred nahraté odpovede Samanthy Westovej, tak sa obchodníčka predstavovala, sa navyše po chvíli začali opakovať. Pátranie časopisu Atlantic nakoniec ukázalo, že Westová je len polovičný robot, ktorý je pod dohľadom človeka z mäsa a kostí, no príbeh má stále rovnaký záver.
Podľa minuloročnej štúdie Oxfordskej univerzity až polovica pracovných pozícií v Spojených štátoch bude v blízkej budúcnosti (od desať do dvadsať rokov) automatizovaná. Na najohrozenejších pozíciách sú bankoví úradníci, sprostredkujúci pôžičky (pravdepodobnosť nahradenia 98 %), recepční (96 %) a právni asistenti (94 %). Časopis Economist vo vlastnej štúdii, ktorú vypracoval začiatkom tohto roka, dal na prvé priečky telemarketérov (99 %), účtovníkov a audítorov (94 %) a pracovníkov v službách maloobchodu (92 %). To posledné pozorujem už dnes. Posledný rok chodím tankovať na benzínku k robotovi a miesto je čoraz obľúbenejšie. Síce sa nemôžete priateľsky porozprávať, ale počítač vás vybaví rýchlejšie a otvorené má nonstop. Keď som v lete cestoval po západnej Európe, kde je cena práce vyššia, všimol som si, že automatické čerpačky sú štandardom. Aj v McDonald’s vo Francúzsku nájdete často za pokladňou len jedného či dvoch ľudí, zákazníci si objednávajú u robota – v automate s dotykovou obrazovkou.

.chcú zničiť aj mňa
Robot má perfektnú pamäť a oveľa menšiu mieru omylnosti než človek, ktorý v práci prepisuje jednu excelovskú tabuľku do druhej. Riaditeľ továrne na roboty v Čapkovej hre R.U.R. o strojoch hovorí: „Kdybyste jim přečetla dvacetisvazkový Naučný slovník, budou vám všechno opakovat po pořádku. Něco nového nikdy nevymyslí. Mohli by docela dobře učit na univerzitách.“
Prekvapivo vysoko v rebríčku sa umiestnili napríklad aj barmani (77 %), piloti komerčných letov (55 %) či programátori (48 %). Celkom mimo ohrozenia nie sú ani novinári a ich editori (11 a 6 %), takže aj my sa máme na pozore. Keď napríklad Los Angeles Times informoval o marcovom zemetrasení v meste, správu pôvodne napísal robot. Algoritmus Quakebot extrahuje dáta amerického geologického ústavu a vkladá ich do šablóny, človek potom správu skontroluje a publikuje.

.čo roboti nevedia
Čomu by sa mal teda človek venovať, keď nechce, aby si raz musel spakovať svoj stôl a ustúpiť stroju? Ako prvé treba pochopiť, že kategorizácia na manuálnu a duševnú prácu je už zastaraná. Deliaca čiara dnes leží inde – existuje rutinná a nerutinná práca. Ak ste v tej prvej, David Autor z MIT, ktorý analyzoval pracovný trh v USA, má pre vás zlú správu. Pokiaľ do svojej práce nevkladáte kúsok zo seba, a robot ju urobí rovnako dobre, je pravdepodobné, že to tak čoskoro bude. To sa týka podľa expertov predovšetkým typických úradníckych a kancelárskych džobov. Kľúčovou výhodou sa stane schopnosť vyrovnať sa s problémami, ktoré počítače rozlúsknuť nevedia. Rutinu zvládnu aj roboti, ale ak prekonáte prekážku a prinesiete do firmy niečo kreatívne, stroj vás tak ľahko nenahradí.
Mimoriadne cenené budú spoločenské a komunikačné zručnosti. Ak sa k vám niekto bude správať pekne a ponúkne osobný servis, udrží si zamestnanie aj vo veku technológií. Najbezpečnejšie to budú teda mať profesie, ktoré tieto dva faktory (kreativitu a komunikačné zručnosti) spájajú. Rebríčky uvádzajú napríklad psychoterapeutov, kňazov či učiteľov na základných školách. Dobre na tom sú aj pracovníci z kreatívnej brandže – choreografi či kurátori. Mimo zóny ohrozenia sú zatiaľ aj tí, čo vykonávajú precíznu odbornú prácu – chirurgovia, lekári či vizážisti.
Ak sa však vaše povolanie medzi týmito nenachádza, neprepadajte panike. Automatizácia nebude znamenať, že polka zemegule sa ocitne bez práce, iba to, že pracovné pozície sa zmenia a špecializujú, podobne ako to bolo s príchodom industrializácie. Príkladom je slovenský startup Datamolino, ktorý sa venuje automatickému spracúvaniu faktúr. Aj keď možno pripravuje o miesta účtovníkov, vytvára ich pre programátorov a kontrolórov.
.autor je spolupracovník .týždňa

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite