Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Autá pre futbalové mamičky

.michael Kasarda .časopis .lifestyle

Na Slovensku sa v posledných rokoch objavujú crossovery medzi desiatkou najpredávanejších áut – populárne sú u nás napríklad Škoda Yeti, Suzuki SX4 či Kia Sportage. V USA tvoria crossovery štvrtinu predaných áut a očakáva sa, že celosvetovo bude v roku 2018 každé piate predané auto crossover. Čo to teda je?

Nie je to tak dávno, čo automobilky vyrábali autá tak, aby pasovali do relatívne presne vymedzených kategórií. Tie označujeme podľa veľkosti ako segmenty A (supermini, napr. Volkswagen Up!), B (malé autá – VW Polo), C (nižšia stredná trieda – VW Golf) D (stredná trieda – VW Passat), a tak ďalej. Automobilky vyrábali autá tak, aby vyhovovali pomerom triedy a spotrebitelia mohli jednoducho porovnávať. Takéto triedenie používa aj Európska komisia, aj keď dodáva, že spotrebiteľ si vyberá podľa kombinácie veľkosti a ďalších kritérií, ako sú cena, imidž, značka a výbava.
V dnešnej dobe sa trh rozbíja a automobilky hľadajú škáry, ktoré môžu zaplniť. Preto máme Mercedes-Benz CLA, „prvé prémiové štvordverové kupé nižšej strednej triedy“, aj Audi A3, „prvý prémiový sedan nižšej strednej triedy“ (pričom v reáli ide v oboch prípadoch o auto veľkosti Golfu s drahým znakom na kapote a peknými plastmi v interiéri). Ani zatriedenie takej Škody Rapid nie je jednoznačné – stojí na podvozku segmentu B, ale svojimi rozmermi atakuje strednú triedu. Prakticky každá jedna automobilka ohlasuje „modelovú ofenzívu“ čiže zámer predstaviť množstvo modelov predstavených v najbližších rokoch. Roztrieštenie a diverzifikovanie portfólia je možné aj vďaka unifikácií dielov či používaniu rovnakého podvozku naprieč modelmi. No a jednou z ciest, akou sa automobilky vydávajú, je uvádzanie nových crossoverov.

.kríženec terénneho a osobného auta
Crossover je trendom posledných približne piatich rokov. Skutočne môžeme hovoriť o móde v rodinných autách – keď si rodina chcela kúpiť praktické auto s veľkým kufrom, približne do prelomu tisícročí mala vlastne jediné správne riešenie – klasické nízke kombi. V deväťdesiatych rokoch prišli do módy takzvané MPV alebo minivany, ktoré sa vyznačujú vysokou karosériou, v ktorej pasažieri sedia vyššie a vzpriamenejšie ako v kombíkoch, takže pri rovnakom pôdoryse auta ostáva viac miesta na batožinu či extra šieste a siedme sedadlo. Potom sa snom všetkých rodín stalo SUV. Typickými SUV sú Toyota RAV4 alebo Honda CR-V. Tieto autá vznikli poľudštením terénnych áut a väčšinou si ponechávajú trochu terénnych ambícií. Pred niekoľkými rokmi u spotrebiteľov vystriedali SUV crossovery.
V doslovnom preklade je crossover „kríženec“, v prípade áut sa používa toto označenie na skríženie terénneho auta s osobným. Mali by kombinovať to najlepšie z oboch – vyšší podvozok im umožňuje zdolávať nástrahy mesta a ľahkého terénu a uľahčovať nástup a výstup – do osobných áut takmer padáte, crossover má sedačku vo výške panvy. Tiež sa nemusíte skláňať, keď niečo vyťahujete z kufra. Vďaka vyššej karosérii majú priestrannejší interiér a lepšie využiteľný kufor.
Kritici im však vyčítajú, že kombinujú aj najhoršie z oboch – do náročnejšieho terénu sa vôbec nehodia a na spevnených cestách sa nešoférujú tak príjemne ako nízke autá. Vysoký podvozok – aj ten je relatívny, keďže crossovery majú svetlú výšku len o málo viac ako 10 centimetrov – zhoršuje aerodynamiku, čo sa premietne do vyššej hlučnosti a spotreby hlavne vo vyšších rýchlostiach. Z výbav crossoverov mizne pohon všetkých kolies – štvorkolka je oproti poháňanej náprave ťažšia a má vyššiu spotrebu. Bezpečnosť štvorkolky na šmykľavom povrchu je diskutabilná – áno, rozbieha sa s ňou o niečo ľahšie, ale v prípade krízovej situácie spájajú auto s cestou rovnaké štyri kolesá či má auto pohon všetkých, alebo iba dvoch kolies. Obidva druhy pohonu takisto brzdia všetkými štyrmi kolesami. V krízových situáciách pomáha najmä zníženie rýchlosti, zvýšenie opatrnosti a elektronické pomôcky ako ABS či ESP.

.do hôr bez šperkov
Aby som len neteoretizoval, vydal som sa na cesty-necesty s crossovermi Mitsubishi ASX a Fordom Kuga. Oba majú zvýšený podvozok a pohon všetkých kolies, ale aj veľké disky s cestnými pneumatikami a rôzne dizajnové chrómové doplnky, ktoré jasne hovoria, kam patria tieto autá. Do hôr sa so šperkami nechodí.
Mitsubishi ASX je síce o triedu väčšie auto ako Ford Kuga, ale stojí na podvozku väčšieho Outlanderu – na niektorých trhoch sa ASX predáva ako Outlander Sport. Z motorov som viac ocenil veľmi hladký a tichý motor Fordu, aj keď ten v ASX bol veľmi dobre zladený s automatickou prevodovkou (ktorá je novinkou v ponuke ASX.) Obe autá majú ľahké riadenie, na môj vkus príliš. Parkovať jedným prstom je skvelé, ale vo vyšších rýchlostiach som nevedel trafiť, koľko a akou silou mám stočiť volant.
ASX má na svoje rozmery veľa miesta v kabíne; vysoký strop crossoverov pomáha pocitu priestrannosti, ale skrátenie zadného previsu sa podpísalo na menšom kufri. Za volantom Kugy som si nevedel nájsť ideálnu polohu, ale zvyšok interiéru veľmi potešil  – pasažieri majú vzadu mnoho miesta na kolená a kufor je velikánsky a prekvapivo široký.
Autá oslovujú vysokým posedom, s ktorým má vodič dobrý prehľad o dianí pred sebou; je to však trochu sebecké, lebo šoféri nižších áut za ním nevidia nič. Vyšší podvozok znamená, že crossovery sa v zákrutách trochu nakláňajú, ale vykupujú to pocitom istoty, že v meste môžu pohodlne prechádzať cez obrubníky, výtlky či menšie prekážky bez toho, aby to autu nejako zvlášť ublížilo. V teréne sa dá s Kugou a ASX prejsť len o málo viac ako s osobným autom – hlavne si treba dávať pozor na uviaznutie kolesom v hlbších jamách.
Priame porovnanie odhalilo ešte jeden zásadný poznatok – kým ovládanie ASX je príjemne intuitívne, interiér Fordu je ergonomická katastrofa. ASX má na prvý pohľad veľmi strohý interiér, ale po pár dňoch jazdenia je jasné, že dôsledkom sú rozumne usporiadané a veľké tlačidlá a tempomat, ktorého ovládanie je pochopiteľné na prvý pokus. V ASX prekáža hádam len prepínač režimu štvorkolky a dvojkolky, umiestnený nízko medzi prednými sedadlami, ale ten sa aj tak veľmi často nepoužíva.
Vo Forde má šofér pred sebou divoko tvarovanú palubnú dosku, posiatu drobnými displejmi, a ešte drobnejšími tlačidlami, ktoré sú celkom neintuitívne. Na palubnej doske sú výduchy klimatizácie, ktoré nesmerujú na žiadne užitočné miesto. Volant je posiaty tlačidlami s podivnými symbolmi a pochopenie tempomatu je nad ľudské sily. Používateľskú neprívetivosť zachraňuje Kuga kufrom, ktorý sa dá otvárať a zatvárať kopnutím pod zadný nárazník, mimoriadne užitočné napríklad s rukami plnými nákupu. Ide o prvú implementáciu tohto ovládania v dostupnom aute (predtým sa dal odkopávací kufor objednať len do najdrahších Mercedesov a Audi). Konečne praktická technologická novinka, ktorá nie je samoúčelná!

.autá pre futbalové mamičky
Odkopávací kufor sa do crossoverov nepochybne bude hodiť, pretože tie sa tešia obľube najmä u mestských matiek a žien všeobecne. V USA je pre ne zaužívaný názov „soccer moms“ čiže mamičky rozvážajúce svoje deti na futbal. Pohodlnejšie nastupovanie a vzpriamenejší, stoličkový posed vyhovuje aj starším ľuďom. Napríklad taký Nissan Juke – ktorý je štylizovaný ako imidžový malý crossover pre mladých – vídať obsadený skôr postaršími manželskými pármi.
Crossovery existujú v mnohých veľkostiach, začínajú okolo štyroch metrov (Renault Captur alebo Peugeot 2008) a končia pri veľkých, sedemmiestnych modeloch. Je zvykom, že automobilka ich má v ponuke viac; často ich označuje rôznymi ničnehovoriacimi prívlastkami ako mestský či športový crossover. Odborníci tvrdia, že pri výbere malých áut spotrebitelia skôr uprednostnia dizajn pred praktickosťou ako pri veľkých modeloch, preto menšie modely majú často odvážny či kontroverzný dizajn a široké možnosti personalizácie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite