Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub

Nazvať zlo nulovou empatiou sa mi zdá strašné. Baron Cohen redukuje zlo na empatiu, hoci kdesi v základe existuje nesmierne, nemerateľné, ako by povedal Goethe inkomensurabilné zlo. Neviem o ňom myslieť. Je zraňujúce, pri dotyku s ním tŕpne celé telo. Keď som bol vo veku, v ktorom môj starý otec zahynul v Osvienčime, pokúsil som sa vžiť do toho, čo cítil. Niežeby som si to nevedel predstaviť, existuje napokon množstvo svedectiev, ale vymykalo sa to mojej telesnej predstavivosti a vyvolávalo to vo mne nekonečnú bázeň.

Napriek tomu, alebo možno práve preto sa o tomto nesmiernom, nezmerateľnom zle uvažuje, hovorí, píše. Kvôli uchovaniu v pamäti a úfnosti, že toto strašné zlo sa nebude opakovať, hoci už medzitým poznáme aj masakry z Katyne, Kambodže a Srebrenice. Skôr sa mi zdá, že vyrozprávať sa zo zla znamená akýsi pokus zbaviť sa neznesiteľnej úzkosti v rane utrpenia.
Ľudstvo sa pokúša pomenovať nepomenovateľné, nájsť pre zlo mieru, zarámovať ho prikázaniami, pravidlami, zákonmi. Vyhnanie z raja znamenalo prijať smrť, prácu, dejiny a merateľný trest ako splátku za zlo. Obmedzenie zla pravidlami a zákonmi, trvanie na nich a vymáhanie ich platnosti a dodržiavania tvorí kultúrny a civilizačný základ a mieru spravodlivosti v spoločnosti. Naše slovenské amnestovanie zla, odmietanie rozlišovať medzi dobrom a zlom, exkluzívne právo pohybovať sa mimo dobra a zla sprvu pre zakladateľov štátu a potom pre každého, kto si to zariadi, sa vpisuje do pamäti spoločnosti, vedie k pohŕdaniu právom a spravodlivosťou a vytvára priestor pre tých, čo sa pohybujú na samotnej hranici a za hranicou zla.
Postmoderní filozofi začali uvažovať o dôležitosti a význame plurality hodnôt. Vydali sa na riskantné územie premenlivých hraníc dobra a zla. V podstate sa nedostali za Freudovo zistenie, že človek si v sebe, vo svojom nevedomí a vedomí nesie dobro aj zlo, miernosť aj násilie, lásku aj nenávisť, nehu aj krutosť. Naši postmoderní imitátori si to vysvetlili ako nivelizáciu hodnôt. Prestali rozlišovať medzi dobrom a zlom. Nietzscheho zdesenie a bázeň z vedomia, že ak Boh neexistuje, možné je všetko, previedli na banálne konštatovanie, že možné je to, čo sa im zachce.
Naša mama odkladala pre nás a potom aj pre naše deti svoje detské hračky a knižky. Prenášala na nás pamäť svojho prvorepublikového detstva, pamäť Slovenských prostonárodných povestí ako základnej školy spravodlivosti, pamäť dobre usporiadanej spoločnosti Podjavorinskej Čin-Čin, pamäť Karafiátových Broučkov. Chrobáčikovia sa v nich ukladajú na zimný spánok, maminka im dá pac a pusu a zašepká: „Pán Boh s nami a zlé preč". A oni si ľahli a spali a spali...

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite