Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Na čo asi myslí človek, keď mu ide o holý život? A na čo asi mysleli tí, ktorých nahnali do plynových komôr? A tí, čo boli vraždení, znásilňovaní, lynčovaní, zneužívaní, okrádaní...a na čo Anna Kudríková z Vítkova, keď uvidela, ako sa k nej plazí jej dvojročná dcérka Natálka, celá v plameňoch? A aké rozlišovanie medzi situačným a kauzálnym zlom, nábožensky, národnostne, etnicky, rasovo, politicky, ekonomicky, sociálne, geopoliticky motivovanou krutosťou? To iba my, v časoch mieru a relatívnej stability, dávame dohromady štatistiky, analyzujeme čísla a príbehy, vytvárame teórie a plánujeme laboratórne experimenty, kladieme si otázky, formulujeme a publikujeme odpovede.

Stanfordský experiment, Luciferov efekt, meno Philipa Zimbarda a ďalších, ktoré takzvane vedecky dokazujú, čo o sebe vieme odnepamäti – sme náchylní správať sa k druhým strašne, bez citu, násilnícky. Nejaký dôvod sa vždy nájde. Napríklad: Kováča ml. uniesli, pretože otec nedržal basu s Mečiarom, Remiáša zavraždili, pretože príliš hovoril, Hedvigu Malinovú zmlátili, pretože je Maďarka, Rómov v moldavskej osade, pretože sú Cigáni, študentov v Nitre, pretože vyznávali inú subkultúru, ako ich skinheadskí spoluobčania... A to som vybral iba niektoré z medializovaných káuz na Slovensku.
Víťazí zlo? – opýtal sa ma raz Štefan Hríb. Ako kedy a ako kde, napadlo mi najprv. A vôbec: Čo je zlo?
Simon Baron Cohen, v knihe Věda zla navrhuje nahradiť slovo „zlo“ nulovou empatiou. Pre ľudí bez empatie existuje iba jedno jediné veľké JA. Tí druhí sú iba čísla, veci, figúrky na šachovnici, špiny, hmyz... a tak s nimi aj – zväčša –  zaobchádzajú.
Niektorí ľudia sú však natoľko vyprázdnení, že hľadajú „ja“ mimo seba. Nachádzajú ho v charizmatických vodcoch, v ideológiách... – stotožňujú sa s nimi, rozplývajú sa v nich, stávajú sa súčasťou masy veriacich poddaných, oddaných....
A čo indukované a davové emócie, v ktorých sa rozplývame? Alebo chvíle, keď národ či nejaká skupina začne zaobchádzať s iným národom, skupinou tak, že ich definuje ako „problém“ a podrobí takzvanému „riešeniu“?
Rozmanití ľudia si tiež nárokujú definovať dobro a zlo po svojom. Praxou je konkrétne konanie, čin. Obete krutosti a násilia nemyslia na detské traumy, choroby, životné karamboly páchateľov. A robia dobre. Alebo si myslíte, že by im pomohlo vedomie, že negatívne emócie (nenávisť, závisť, žiarlivosť, pýcha, hrabivosť...) sme – rovnako ako tie pozitívne emócie – podedili v toku evolúcie, genetickým prenosom, výchovou, vzdelaním, individuálnou skúsenosťou? Áno, schopnosť tlmiť ich, konfrontovať sa s nimi, pracovať s nimi je dobrá prevencia. To je však už iný príbeh.
Modlitba, meditácia, terapia, hra…sú cesty konfrontácie s negatívnymi emóciami a so zlom, cesty kultivácie pozitívnych emócií a vzťahov. Hranice „odkiaľ-pokiaľ“ sú pohyblivé a individuálne. A obrana života (svojho a iných) silou je normálna.
S istotou platí jediné: zlo existuje a jeho epizodické víťazstvá a prehry padajú na naše hlavy. A na hlavy našich potomkov.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite