Tentoraz PISA skúmala u 85-tisíc pätnásťročných žiakov zo 44 krajín schopnosť riešiť nečakané úlohy (problem-solving), na aké vás škola zvyčajne nepripraví: ako sa vyznať v MP3-prehrávači, ku ktorému nemáte návod; kde si majú dať zraz ľudia idúci z rôznych miest, aby všetci prešli čo najmenšiu vzdialenosť; ako rozsadiť hostí, ktorí sa medzi sebou neznášajú... Musíte mať kreativitu, trpezlivosť a nesmiete to vzdať. Podobne ako v živote.
Na výsledkoch je zábavné, ako zodpovedajú národným stereotypom. V Európe dopadli priemyselné národy lepšie ako v klasických testoch PISA: priemer krajín OECD bol 500 bodov, mladí Česi a Nemci mali 509, mladí Angličania 517 (najlepšie však kreatívne úlohy zvládli v Singapure a v Južnej Kórei). V Škandinávii boli dievčatá nápadne lepšie ako chlapci (zďaleka najväčšiu prevahu však mali dievčatá – hádajte kde – v Spojených arabských emirátoch). Izraelskú tlač znepokojilo, ako zle dopadla ich mládež; až kým sa neukázalo, že výsledok zrazili nižšie arabsky hovoriaci žiaci, ktorí mali v priemere o 133 bodov menej ako hebrejskí rovesníci.
Slovenský priemer bol 483 bodov, zachránili ho len gymnáziá. Z týchto aj vlaňajších výsledkov PISA sa zdá, že české uvoľnenie osnov začína fungovať, zatiaľ čo Slovensko stagnuje alebo klesá. Díval som sa na stránku slovenského ministerstva školstva, čo na to šéf rezortu. V týždni, keď jeho kolegovia v krajinách OECD reagovali na výsledky, si „v Zemianskom Podhradí pripomenul výročie Ľ. V. Riznera“ a „prezrie si súťažné umelecké práce“. Áno, presne tento prístup k problem-solvingu mali aj pätnásťroční Slováci.
Na výsledkoch je zábavné, ako zodpovedajú národným stereotypom. V Európe dopadli priemyselné národy lepšie ako v klasických testoch PISA: priemer krajín OECD bol 500 bodov, mladí Česi a Nemci mali 509, mladí Angličania 517 (najlepšie však kreatívne úlohy zvládli v Singapure a v Južnej Kórei). V Škandinávii boli dievčatá nápadne lepšie ako chlapci (zďaleka najväčšiu prevahu však mali dievčatá – hádajte kde – v Spojených arabských emirátoch). Izraelskú tlač znepokojilo, ako zle dopadla ich mládež; až kým sa neukázalo, že výsledok zrazili nižšie arabsky hovoriaci žiaci, ktorí mali v priemere o 133 bodov menej ako hebrejskí rovesníci.
Slovenský priemer bol 483 bodov, zachránili ho len gymnáziá. Z týchto aj vlaňajších výsledkov PISA sa zdá, že české uvoľnenie osnov začína fungovať, zatiaľ čo Slovensko stagnuje alebo klesá. Díval som sa na stránku slovenského ministerstva školstva, čo na to šéf rezortu. V týždni, keď jeho kolegovia v krajinách OECD reagovali na výsledky, si „v Zemianskom Podhradí pripomenul výročie Ľ. V. Riznera“ a „prezrie si súťažné umelecké práce“. Áno, presne tento prístup k problem-solvingu mali aj pätnásťroční Slováci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.