Kandidáti

O krúžkovaní ani druhom kole sa tu neuvažuje.No kampani pred regionálnymi voľbami, kde si obyvatelia pečiatkou s nápisom „Evet“ („Áno“) označujú kolónky na svojom volebnom lístku, neunikol nikto.Regionálne voľby v Turecku sa brali omnoho vážnejšie ako u nás doma. Po minuloročných protestoch a  vládnom korupčnom škandále má toto hlasovanie ešte väčší význam.
Každú ulicu v Istanbule zdobili počas kampane stovky farebných vlajočiek a nadrozmerné plagáty. Občas obrovské hlavy politikov zakrývali turistické monumenty, napríklad polovicu veže Galata. Mestom prešlo denne veľa vyzdobených, reproduktormi vybavených a hlučných volebných dodávok. Propagovali svojho kandidáta aj tradičnými tureckými melódiami. Putujúci „orchestrión“ dokonca vyhrával piesne, ktoré kandidáti zložili či naspievali sami pre svoju lokalitu. Obrovské predvolebné mítingy lákali Turkov každého veku. Rozdávalo sa tam kadečo – od kalendárov, pier cez moslimské šatky pre ženy po svetielkujúce gule (na čo sú, netuším). Niektoré strany si dopravili prívržencov loďami a autobusmi, aby zástupy vyzerali čo najmasovejšie. Pred televíznymi kamerami sa predstavitelia najväčších politických strán už roky nekonfrontujú. Reagujú na seba na vlastných predvolebných zhromaždeniach a cez sociálne siete. Len počet tých sociálnych sietí sa nám v Turecku začal zmenšovať. Už niekoľko dní pred voľbami bol v krajine zakázaný Twitter. Mnohí vrátane prezidenta a iných vládnych predstaviteľov však našli spôsob, ako systém obísť, a tweetujú ďalej.

Lucia Mrázová/
Novinárka a analytička, pôsobiaca v Istanbule. Po skúsenostiach v Bruseli sa dnes venuje najmä vnútropolitickým témam Turecka a vzťahom s EÚ. O svojich zážitkoch píše aj na svojom blogu luciamrazova.blog.sme.sk.